Skanderbeg uvidel príležitosť roku [[1443]] v bitke pri meste [[Niš]], kedy bojoval na strane tureckého sultána proti [[Starí Maďari|Uhrom]], ktorých viedol [[Ján Huňady]]. Skanderbeg dezertoval spolu s ďalšími 300 albánskymi vojakmi bojujúcimi za sultána a odišiel na svoj hrad do Krujë. Skanderbeg tu zavrhol islam, konvertoval späť na [[kresťanstvo]] a dostal podporu albánskeho ľudu a zorganizoval odboj voči Turkom. Začal staviaťstavať opevnenia a pohyblivú obrannú armádu, využívajúcu horský terén Albánska. V lete roku [[1444]] prišla turecká odpoveď vo forme niečo vyše 25-tisícového vojska pod vedením tureckého generála. Skanderbeg sa proti nim postavil s 7-tisícovou pechotou a s 8-tisícovým jazdectvom. Časť jazdectva bola ukrytá v lese za tureckými zadnými líniami. Po danom signále zaútočili a turecká armáda bola rozprášená a vyše 8-tisíc tureckých vojakov bolo zabitých, pričom Albánci utrpeli len malé straty. Skanderbegove víťazstvo obletelo celú Európu, keďže to bola jedna z mála bitiek, ktorú Turci dovtedy prehrali.
== Obliehanie hradu Krujë ==
Riadok 23:
== Skanderbegova smrť ==
Vo vypuknutí hladomoru a rôznych zradách Turci uvideli svoju príležitosť a opäť zoorganizovalizorganizovali útok proti Skanderbegovi. On ich však neočákavane prekvapil už v ich táboroch a vybojoval obrovské víťazstvo a opäť vyhnal Turkov z kraja. Turci sa však zmobilizovali v ešte hojnejších počtoch a pod vedením sultána [[Mehmed II.|Mehmeda II. Dobyvateľa]] postupovali proti Skanderbegovi. Skanderbeg požiadal pomoc [[Benátky]] a Svätú Stolicu v Ríme, na cestách sa však nakazil a zomrel na [[Malária|maláriu]]. Po jeho smrti sa Albánci ešte bránili na hrade Krujë spolu s pomocou, ktorú dostali od Benátiek, no boli porazení a Albánsko bolo obsadené Turkami.
