Útok na Pearl Harbor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
d odkaz fix. |
||
Riadok 45:
O 7:15 odštartovala z japonských lietadlových lodí ďalšia útočná vlna, pod vedením poručíka [[Šigekazu Šimazaki]]. Prvú časť druhej vlny tvorilo 54 strojov B5N2 s 249 a 54 kg bombami, úlohou prvej polovice strojov bolo napadnúť lietadlá a hangáre Kaneohe, Ford Island a Barbers Point, druhá polovica útočila na Hickam Field. Ďalšia časť druhej vlny tvorená 81 strojmi D3A1 mala napadnúť 249 kg bombami lietadlové lode a krížniky v prístave. Celej druhej vlne poskytovalo krytie 36 stíhacích A6M2 Zero.
Po dohodnutom signále ''Tora-Tora-Tora'' (''tora'' po japonsky znamená [[Tiger džungľový|tiger]]) japonské stroje 1. vlny o 7:55 napadli z viacerých smerov americké ciele. Najväčšie straty spôsobil zásah muničného skladu bojovej lode [[USS Arizona (BB-39)|USS Arizona]] 800 kg bombou. Pri následnom výbuchu prišlo o život 1102 námorníkov. Bomby potopili aj loď [[USS California (BB-44)|USS California]]. [[USS Utah (BB-31)|USS Utah]] sa prevrátila, rovnako ako [[USS Oklahoma (BB-37)|USS Oklahoma]], v ktorej zahynulo okolo 400 námorníkov. [[USS West Virginia (BB-48)|USS West Virginia]] zaznamenala rad zásahov bombami aj torpédami a začala horieť. Celkovo zničili 19 plavidiel vrátane piatich bojových lodí. O život prišlo vyše 2 300 vojakov, námorníkov a civilistov. Väčšinu z 55 civilných obetí tvorili osoby smrteľne zranené nevybuchnutými strelami protilietadlovej obrany. Jeden fakt však predsa len žičil Američanom: americké lietadlové lode, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu v nasledujúcej námornej vojne v Tichom oceáne, práve vtedy nekotvili v prístave, ale boli na šírom mori kde viezli k ostrovu [[Ostrov Wake|Wake]] nové lietadlá, čím sa vyhli útoku.
V priebehu útoku o 8:12, vyslal admirál [[Husband Kimmel]] do [[Washington (D.C.)|Washingtonu]] správu o japonskom útoku. O 8:50 dorazila druhá vlna japonského útoku. Na letiskách bolo zničených 188 amerických lietadiel (z toho 155 na zemi). Bolo to najmä preto, že väčšina z nich bola rozostavená krídlo na krídle popri štartovacej dráhe. Vyštartovať sa podarilo len niekoľkým strojom [[Curtiss P-40|Curtiss P-40 Tomahawk]], asi najúspešnejší z nich boli [[George Welch]] a [[Kenneth Taylor]], ktorí vzlietli z vedľajšej dráhy Haleiwa. 30 lietajúcich člnov zaparkovaných v prístave bolo tiež zničených alebo neopraviteľne poškodených, útok prežili len 3 stroje, ktoré boli počas útoku na hliadkovom lete. Straty spôsobil aj útok na kasárne. Protilietadlová paľba okrem japonských strojov zostrelila aj viacero vlastných, vrátane niektorých, ktoré boli na cvičnom lete z [[USS Enterprise (CV-6)|USS Enterprise]].
Riadok 53:
== Výsledky ==
Keď rozhlas priniesol podrobnosti o japonských útokoch na [[Havajské ostrovy]], [[Midway]], [[Ostrov Wake]] a [[Guam]] boli obyvatelia USA zaskočení. Prekvapenie sa ale čoskoro zmenilo na hnev nad „dňom, ktorý navždy zostane dňom hanby“. [[8. december|8. decembra]] [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] vyhlásil vojnu Japonsku; o tri dni neskôr [[Nacistické Nemecko|Nemecko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a ďalšie krajiny osi vrátane [[prvá Slovenská republika|Slovenska]] vyhlásili vojnu Spojeným štátom.
Krajina pohotovo zmobilizovala obyvateľstvo aj celý priemyselný potenciál. 6. januára [[1942]] prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] oznámil závratné ciele výroby: vláda si objednala 60 000 lietadiel, 45 000 tankov, 20 000 protilietadlových diel a obchodné plavidlá s celkovou tonážou 18 miliónov ton. [[Poľnohospodárstvo]], priemyselná výroba, ťažba, obchod, odbory, investície, komunikácie, ba dokonca i vzdelanie a kultúrne podujatia sa tým či oným spôsobom podriadili novej a rozsiahlejšej kontrole štátu. Štát zhromaždil obrovské množstvo finančných prostriedkov a vybudoval nový mamutí priemysel na hromadnú výrobu lodí, obrnených vozidiel a lietadiel. Nastal veľký pohyb obyvateľstva. V dôsledku niekoľkých zákonov o brannej povinnosti vstúpilo do ozbrojených síl Spojených štátov 15 100 000 Američanov. Koncom roku 1943 slúžilo v Americkej armáde alebo jej blízkych zložkách približne 65 miliónov mužov a žien.
| |||