Pochádzal z južnej oblasti Nemecka, FrankFranska, a narodil sa ako syn grófa Henricha zo SpeyruSpeyeru a AdlétyAdely Alsaskej. Jeho manželka [[GiselaGizela Švábska]] s ním bola v príbuzenskom pomere a sobáš bol podľa kánonického práva spochybniteľný, napriek tomu v ňom Konrád vytrval, hoci bol zámienkou k jeho dočasnému [[exil]]u v období Konrádových sporov s cisárom [[Henrich II. (Svätá rímska ríša)|Henrichom II.]] Po vymretí [[OtoniLiudolfovci|otonskéotonskej dynastie]] bol ako najbližší príbuzný po praslici zvolený rímskym kráľom a korunovaný [[8. september|8. septembra]] [[1024]] v [[Mainz]]i. O dva roky neskôr bol v [[Miláno|Miláne]] korunovaný kráľom talianskym a na [[Veľká noc|Veľkú noc]] [[1027]] ho [[pápež]] [[Ján XIX.]] korunoval cisárom.
V bojoch proti [[Poľsko|Poľsku]] donútil Konrád svojho protivníka [[Mešek II. (Poľsko)|Meška II.]] vzdať sa v roku [[1028]] pôvodne ríšskych území dobytých v minulosti [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslavom Chrabrým]]. Roku [[1032]] sa na základe závetu kráľa [[Rudolf III. (Burgundsko)|Rudolfa III. Burgundského]] stal jeho dedičom aoa o dva roky neskôr ovládol [[Burgundsko (región)|burgundskáburgundské]] územie za [[Rýn|Rýnom]] (neskôr známa ako [[Arelatsko]])om. Tento priestor sa stal základňou pre prenikanie do Talianska, toktoré sa Konrád pokúsil potvrdiť vymenovaním nemeckých biskupov na posty v Taliansku, aj bojom s Lombard[[Lombardsko|lombardským]]i mestami, ale nakoniec bol porazený a neuspel.
Konrád dalDal postaviť [[Katedrála Panny Márie a svätého Štefana (Speyer)|baziliku]] v [[Speyer]]i, jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na území Nemecka, ako miesto svojho posledného odpočinku. V ríši uznal dedičnádedičné práva lénikov a položil tak základ k vytvoreniu silnej nemeckej [[šľachta|šľachty]]. Podarilo sa mu tým získať medzi lénikmi podporu, ale dlhodobo spôsobil oslabenie cisárstva a dal podnet k budúcemu rozdrobeniu ríše.
