Verzia z 19:30, 10. október 2014 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 920 editací d typografia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:13, 15. október 2014 upraviť vrátiť 62.197.226.99 (diskusia) Úprava slovienčina na slovenčina - v súlade s renomovanými autormi. Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox jazyk\| Názov = ~~Starosloviensky~~Staroslovenský jazyk \| Natívny názov = slověnьskъjь językъ <br /> <nowiki>[vyslov: </nowiki></small>slovän<sup>ö</sup>sk<sup>a</sup>j<sup>ö</sup> je<sup>n</sup>zuk<sup>a</sup><nowiki>; výslovnosť ě,ь,ъ nie je istá]</nowiki> \| štáty = v minulosti [[Veľkomoravská ríša]], [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]] a iné.\| región = stredná, južná a východná Európa \| Riadok 20: }} '''~~Slovienčina~~Slovenčina''' (iné názvy: '''staroslovienčina''', '''staroslovančina''', '''stará cirkevná slovančina''', '''staroslovenčina''', '''stará slovenčina''') је najstarší [[Slovanské jazyky\|slovanský]] spisovný jazyk. Spisovná norma vznikla na základe macedónskeho nárečia (kultivovaná macedónčina) používaného v okolí [[Solún]]a v [[9. storočie\|9. storočí]]. S určitými zmenami sa používa dodnes, nie už však ako živý jazyk, ale ako bohoslužobný jazyk katolíckych cirkví byzantského obradu ([[Gréckokatolícka cirkev\|gréckokatolíckych]]) a [[Pravoslávna cirkev\|pravoslávnych cirkví]]. Staroslovienčina sa nesmie zamieňať s [[Praslovančina\|praslovančinou]]. Zatiaľ čo z praslovančiny, ktorej hypotetickú podobu možno len odhadovať, sa vyvinuli všetky slovanské jazyky, ~~staroslovienčina~~staroslovenčina je už súčasťou jednej z troch vývojových vetiev, ktoré z praslovančiny vychádzajú: [[Juhoslovanské jazyky\|juhoslovanskej]] vetvy. Všeobecne sa však predpokladá, že v dobe vzniku prvých písomností v staroslovanských jazykoch v [[9. storočie\|9. storočí]] sa tieto ešte od seba výraznejšie neodlišovali. == Názov == Riadok 32: == Dejiny == ~~Staroslovienčina~~Staroslovenčina má zo všetkých slovanských jazykov najstaršie písomné pamiatky, a to z [[9. storočie\|9. storočia]]. Bolo to najmä zásluhou vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ktorí do nej ešte pred svojím príchodom na Veľkú Moravu preložili množstvo cirkevných kresťanských textov. Išlo najmä o tieto diela: * všetky knihy Biblie (okrem knihy Makabejcov) * liturgiu ([[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho\|sv. Jána Zlatoústeho]] a [[Liturgia svätého Bazila Veľkého\|sv. Bazila Veľkého]], možno aj západnú [[Omša (bohoslužba)\|omšu]]) Riadok 47: Staroslovienčina (resp. neskôr cirkevná slovančina) v týchto krajinách dlho pôsobila aj ako úradná reč (najmä pri písomnom styku), podobne ako latinčina v katolíckej Európe, keďže národné jazyky ešte nemali svoje spisovné normy. V každej krajine však podliehala miestnym vplyvom, ako vo výslovnosti, tak i pravopise. Napríklad: nosovky, ktoré existovali v praslovanskom jazyku i pôvodnej staroslovienčine, sa dodnes uchovali len v [[Poľština\|poľštine]]. V pôvodnej staroslovienskej abecede sú im venované znaky <span style="font-family:Arial Unicode MS">Ѧ</span> (ę) a <span style="font-family:Arial Unicode MS">Ѫ</span> (ą) (malý a veľký jus). V ruskej cirkevnej slovančine sa malý jus vyslovuje „ja“ (ako analógia k hláskovým zmenám u podobných slov v [[Ruština\|ruštine]]), veľký jus sa viac menej vytratil. U ~~staroslovienskych~~staroslovenských a cirkevnoslovanských písomných pamiatok sa teda rozlišuje, odkiaľ pochádzajú. Rozlišujeme napr. srbskú, chorvátsku, bulharskú (používala sa aj na území Rumunska) či ruskú redakciu. Vzhľadom k rastúcemu politickému vplyvu Ruska v 18. storočí má dnes najväčšiu prestíž ruská redakcia, ktorá ovplyvňuje aj súčasné používanie slovienčiny (resp. jej novšej formy: cirkevnej slovančiny) na Balkáne. == Rozšírenie == Starú cirkevnú slovančinu (~~staroslovienčinu~~staroslovenčinu) už niekoľko storočí žiadny národ nepoužíva ako materinský jazyk. Jej nástupca, [[cirkevná slovančina]], sa používa v súčasnosti len ako bohoslužobný jazyk v [[Gréckokatolícka cirkev\|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev\|pravoslávnej]] cirkvi v rôznych slovanských krajinách. Používatelia jazyka (klérus a veriaci) však jazyk používajú prevažne pasívne a obmedzene. V minulosti sa cirkevná slovančina používala aj ako literárny a úradný jazyk, a to aj na východnom Slovensku (ako úradný jazyk sa používala výhradne v cirkevnom prostredí). == Abeceda a výslovnosť ==

Staroslovienčina: Rozdiel medzi revíziami