Revolúcie v rokoch 1848 – 1849: Rozdiel medzi revíziami

Cieľom revolúcie bolo odstránenie [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternichovho]] [[absolutizmus |absolutizmu]], snahy o zmenu [[feudalizmus|feudálneho]] systému, vyrovnanie sa s [[etnicita|multietnickosťou]] s cieľom [[federácia|federalizácie]]; rozšírenie demokratických slobôd (Francúzsko, rakúska časť habsburskej monarchie), prekonanie roztrieštenosti územia a národné zjednotenie (Nemecko, Taliansko) alebo samostatnosť (Uhorsko, Slovensko).

Revolúcia vypukla vo Švajčiarsku (1847) ako aj Neapolsku a Sicílii (január 1848) a odtiaľ sa šírila po Európe. Zasiahnuté boli štáty celej Európy okrem Spojeného kráľovstva, Ruska, Holandska, Španielska a Osmanskej ríše a čiastočne Srbského kniežatstva (to samo o sebe dotknuté nebolo, ale aktívne sa zapájalo do revolúcii v habsburskej monarchii).

V rámci Uhorska sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského [[nacionalizmus|nacionalizmu]] (maďarská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chceli oddeliť od [[Viedeň|Viedne]] - cieľom bolo vytvorenie [[Uhorské|Uhorského]] štátu s [[Maďari|maďarským]] národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok 1848 v Uhorsku označuje z [[marxizmus|marxistického]] hľadiska aj ako [[reakcia|reakčný]] a [[Kontrarevolúcia|kontrarevolučný]] (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku [[internacionalizmus|internacionalizmu]] a [[Triedny boj|triednemu boju]]). Už v roku 1844 po odvolaní [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z miesta zástupcu profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej odchádza z [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|bratislavského lýcea]] 22 študentov a vzniká Slovenské národné hnutie - [[Tatrín]]. Študentské spolky združuje [[Jednota slovenskej mládeže|Jednota mládeže slovenskej]] a v roku 1845 vznikajú [[Slovenskje národňje novini]].

13. marca 1848 vypukla revolúcia vo [[Viedeň |Viedni]], kedy bol odvolaný [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] [[Ferdinand V. |Ferdinandom V.]].

10. mája 1848 bol schválený národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov, ktorý prinášal možnosť decentralizácie - [[Žiadosti slovenského národa]]. Na [[Ľudovít Štúr|Štúra]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbana]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžu]] bol následne vystavený zatykač a odišli do Čiech. <ref>Štátne zriadenia na území Slovenska In http://www.historika.sk/statzriadenia.htm</ref>

2. až 12. júna 1848 sa konal v [[Praha|Prahe]] [[Slovanský zjazd (1848, Praha)|Slovanský zjazd]], ktorého cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci rakúskej monarchie. Počas zjazdu vypuklo v Prahe povstanie ako reakcia na útok proti generálovi [[Alfred Windischgrätz|Alfredovi Windischgrätzovi]]. Češi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa Slováci presúvajú do Viedne, kde pripravujú revolučné vystúpenie. <ref>http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc</ref>

16. septembra 1848 je založená [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]], ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie. <ref>Formovanie a priebeh revolúcie 1848-49 In http://www.stur.sk/revolucia/revolucne_roky.htm</ref>

18. septembra 1848 odchádza dobrovoľnícke zoskúpenie na západné Slovensko (pod vedením hlavného dôstojníka Gloudeka). Vzniká štátny znak a 19. 9. vyhlasuje Slovenská národná rada neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzýva do celonárodného povstania.

28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli [[Ľudovít Štúr|Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodža]] obvinení z vlastizrady.

13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol [[Bachov absolutizmus]] ([[neoabsolutizmus]]), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.{{bez citácie}} Po neúspešnej revolúcii sa národné hnutie rozdelilo na prívržencov slovakizovanej češtiny ([[Ján Kollár]], ktorý vydával [[Slovenské noviny]]), alebo prívržencov samobytnosti slovenčiny v rámci panslavizmu (Štúrovci). Kým Radlinský a Palárik u viedenského dvora presadzovali federáciu, Štúrovci panslavistický model. V roku 1852 vychádzala Krátka mluvnica slovenská a v roku 1861 [[Pešťbudínske vedomosti]]. Pod vplyvom Februárového patentu (maďarizácia nemaďarských národov) sa formovalo [[Slovenské národné zhromaždenie]] pod vedením Daxnera a Francisciho. V roku 1862 vzniklo Gymnázium v Revúcej a 4. augusta 1863 bola založená [[Matica slovenská]].