Slavomír (Veľká Morava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
+ref
Riadok 1:
'''Slavomír''' (lat. ''Sclajamarus''<ref name="ESA">SLAVOMÍR. In: {{Citácia knihy
'''Slavomír''' bol [[Veľká Morava|veľkomoravský]] kňaz z rodu Mojmírovcov, ktorý bol v roku [[871]] krátky čas knieža Veľkej Moravy (alebo len Nitrianskeho kniežatstva).
| priezvisko = Lutovský
| meno = Michal
| odkaz na autora =
| titul = Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Libri]]
| miesto = Praha
| rok = 2001
| isbn = 80-7277-054-3
| počet strán = 431
| jazyk = po česky
| strany = 299
}}</ref>) bol [[Veľká Morava|veľkomoravský]] kňaz{{#tag:ref|V zmysle kresťanský kňaz.<ref name="Trestik">{{Citácia knihy
| priezvisko = Třeštík
| meno = Dušan
| odkaz na autora = Dušan Třeštík
| titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791-871
| vydanie =
| vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny
| miesto = Praha
| rok = 2001
| počet strán =
| edícia = Česká historie
| zväzok edície = 8
| isbn = 80-7106-482-3
| jazyk = po česky
| strany = 48
}}</ref>|group=pozn}} alebo [[knieža]]<ref name="Slovensko">{{Citácia knihy
| priezvisko = Šmatlák
| meno = Stanislav
| odkaz na autora = Stanislav Šmatlák
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovensko. 4 Kultúra, 1. časť
| odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1979
| počet strán = 992
| strany = 183
'''Slavomír'''}}</ref> bolz rodu [[Veľká MoravaMojmírovci|veľkomoravskýMojmírovcov]] kňaz z rodu Mojmírovcov, ktorý bol v roku [[871]] krátky čas knieža Veľkej Moravy (alebo len [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]]).
 
Mohol byť vzdelaný a vysvätený za kňaza bavorskou misiou na Veľkej Morave.<ref>{{Citácia knihy
V roku 871 dal Karloman uväzniť [[Nitra|nitrianske]] knieža [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]; ešte predtým v moravskej časti Veľkej Moravy ustanovil za vládcov bavorských markgrófov Východnej marky Engelšalka a Wilhelma II.
| priezvisko = Měřínský
| meno = Zdeněk
| odkaz na autora = Zdeněk Měřínský
| titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II
| vydavateľ = [[Libri]]
| miesto = Praha
| rok = 2006
| vydanie = 1
| isbn = 80-7277-105-1
| počet strán = 967
| jazyk = po česky
| strany = 630
}}</ref>
 
V roku 871 dal [[Karolman (Východofranská ríša)|Karloman]] uväzniť [[Nitra|nitrianske]] knieža [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]; ešte predtým v moravskej časti Veľkej Moravy ustanovil za vládcov bavorských markgrófov Východnej marky Engelšalka[[Engelšalk]]a a Wilhelma II.
Veľkomoravskí (presnejšie azda len nitrianski) [[Slovania]] si mysleli, že zahynul, a ustanovili si za vládcu "akéhosi" kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. Ten teda súhlasil postavil sa na čelo povstania a začal bojovať proti Karlomanovým vojvodcom Engelšalkovi a Wilhelmovi na Morave.
 
Veľkomoravskí (presnejšie azda len nitrianski) [[Slovania]] si mysleli, že zahynul, a ustanovili si za vládcu "akéhosi"„akéhosi“ kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. V tom časi jediný člen kniežacej rodiny Mojmírovcov na slobode.<ref>[[Richard Marsina|MARSINA, Richard]] (ed.). ''Dejiny Slovenska 1: Do roku 1526''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1986. s. 97, 139.</ref> Ten teda súhlasil postavil sa na čelo povstania a začal bojovať proti Karlomanovým vojvodcom Engelšalkovi a Wilhelmovi na Morave.<ref name="Merinsky">{{Citácia knihy
Uväznený Svätopluk Karlomanovi sľúbil, že Slavomíra porazí. Pre nedostatok dôkazov ho prepustili, obdarovali a spolu s Karlomanovým vojskom poslali na Veľkú Moravu. Po príchode na Veľkú Moravu sa však Svätopluk tajne spojil so Slavomírom, zničil Karlomanove vojsko a vyhnal Bavorov z Moravy (v bojoch zahynuli aj Engelšalk a Wilhelm II.). Odvtedy (871) vládol Svätopluk nad celou Veľkou Moravou, teda nad Moravou aj Nitrianskom.
| priezvisko = Měřínský
| meno = Zdeněk
| odkaz na autora =
| titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II
| vydavateľ = Libri
| miesto = Praha
| rok = 2006
| vydanie = 1
| isbn = 80-7277-105-1
| počet strán = 967
| jazyk = po česky
| strany = 355
}}</ref>
 
Uväznený Svätopluk Karlomanovi sľúbil, že Slavomíra porazí. Pre nedostatok dôkazov ho prepustili, obdarovali a spolu s Karlomanovým vojskom poslali na Veľkú Moravu. Po príchode na Veľkú Moravu sa však Svätopluk tajne spojil so Slavomírom, zničil Karlomanove vojsko a vyhnal Bavorov z Moravy (v bojoch zahynuli aj Engelšalk a Wilhelm II.).<ref name="Merinsky"/> Odvtedy (871) vládol Svätopluk nad celou Veľkou Moravou, teda nad Moravou aj Nitrianskom.
Po r. 871 sa akékoľvek zmienky o Slavomírovi strácajú.
 
Po r. 871 sa akékoľvek zmienky o Slavomírovi strácajú.<ref name="ESA"/> Je možné, že je totožný s najstarším synom [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]], [[Predslav]]om.<ref>Slavomír. In: ''[[Encyklopédia Slovenska]]''.</ref> Možno mal podiel na vyslobodení [[Metod (svätec)|Metoda]] z franského zajatia.<ref>MARSINA, Richard (ed.). ''Dejiny Slovenska 1: Do roku 1526''. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986. s. 106.</ref>
 
== Príslušná pasáž z [[Fuldské letopisy|Fuldských letopisov]] ==
''{{Citát|Svätopluk, Rastislavov synovec, obvinený u Karolmana zo zločinu zrady, bol uvrhnutý do žalára. Moravskí Sloveni však domnievajúc sa, že ich knieža zahynulo, ustanovili si za vládcu istého kňaza, príbuzného tohto kniežaťa, menom Slavomír, hroziac mu smrťou, ak neprijme vládu nad nimi. Ten okolnosťami donútený dal im súhlas, že sa pustí do boja proti Karolmanovým vojvodcom, Engelšalkovi a Wilhelmovi, a vynasnaží sa ich zo zaujatých hradov vyhnať. Tí však, bojujúc proti nepriateľovi s rovnakým zámerom a pobijúc niekoľkých z jeho vojska, jeho zahnali na útek...
 
Medzitým Svätopluk, keďže mu nikto nemohol dokázať zločiny, z ktorých ho obviňovali, Karolmanom prepustený a poctený kráľovskými darmi vrátil sa do svojej ríše, vedúc so sebou Karolmanovo vojsko, akoby sa chystal poraziť Slavomíra; tak totiž ľstivo prisľúbil Karolmanovi, ak sa mu povolí návrat do vlasti. Ale ako obyčajne neobozretných a na seba namyslených stihne potupa, tak sa stalo onomu vojsku, lebo Svätopluk, zatiaľ čo ostatní vymeriavali tábor, vošiel do starobylého hradu Rastislavovho a podľa slovanského zvyku hneď porušil sľub a zabudnúc na svoju prísahu, vynaložil schopnosti a úsilie nie na porazenie Slavomíra, lež na pomstu urážky spôsobenej mu Karolmanom. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo ostražitých, s veľkým vojskom napadol v tábore a mnohých z nich zajal živých, ostatných, vyjmúc tých, čo sa prv z tábora obozretne vzdialili, skoro všetkých pobil; a všetka radosť Bavorov z mnohých predchádzajúcich víťazstiev sa zmenila v smútok a nárek|[[Fuldské letopisy]]<ref name="Pramene">[[Peter Ratkoš|RATKOŠ, Peter]] (ed.). ''Pramene k dejinám Veľkej Moravy''. 2., opr. a rozš. vyd. Bratislava : [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 1968. s. 94-95.</ref>}}
 
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==
Medzitým Svätopluk, keďže mu nikto nemohol dokázať zločiny, z ktorých ho obviňovali, Karolmanom prepustený a poctený kráľovskými darmi vrátil sa do svojej ríše, vedúc so sebou Karolmanovo vojsko, akoby sa chystal poraziť Slavomíra; tak totiž ľstivo prisľúbil Karolmanovi, ak sa mu povolí návrat do vlasti. Ale ako obyčajne neobozretných a na seba namyslených stihne potupa, tak sa stalo onomu vojsku, lebo Svätopluk, zatiaľ čo ostatní vymeriavali tábor, vošiel do starobylého hradu Rastislavovho a podľa slovanského zvyku hneď porušil sľub a zabudnúc na svoju prísahu, vynaložil schopnosti a úsilie nie na porazenie Slavomíra, lež na pomstu urážky spôsobenej mu Karolmanom. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo ostražitých, s veľkým vojskom napadol v tábore a mnohých z nich zajal živých, ostatných, vyjmúc tých, čo sa prv z tábora obozretne vzdialili, skoro všetkých pobil; a všetka radosť Bavorov z mnohých predchádzajúcich víťazstiev sa zmenila v smútok a nárek''
* [[kňaz (Slovania)]]
 
{{Infobox Vládca |