Flamenco: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 66 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q9764) |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Belen maya.jpg|thumb]]
'''Flamenco''' je významný [[Španielsko|španielsky]] hudobno-tanečný žáner. V roku 2010 bolo organizáciou UNESCO vyhlásené za celosvetové nemateriálne dedičstvo ľudstva.
Skôr ako len typ ľudovej hudby, tanca a spevu je flamenco hudobným a zároveň kultúrnym fenoménom. Aj keď sa považuje za súčasť španielskej kultúry všeobecne, pochádza predovšetkým z jedného regiónu Španielska – z [[Andalúzia|Andalúzie]]. No aj iné oblasti – najmä E[[Extremadura|xtremadura]] a [[Murcijská oblasť|Murcia]] prispeli k rozvoju niektorých
Folklórny vplyv na dnešnú podobu tohoto umenia je nezmazateľný. Dávno to však už nie je len o folklóre. Významným španielskym exportným artiklom sa stala tanečná štylizácia, ktorá obsiahla okrem folklórnych aj moderné, baletné, dramatické, scénické, a iné vplyvy viacerých európskych kultúr. V takejto podobe zažíva rozmach a popularitu blížiacu sa popularite štýlov ´latino´, i keď je flamenco evidentne predsa len o niečom úplne inom.
O čom to je, a čo všetko vám flamenco dokáže dať? V procese učenia pravdepodobne prejdete škálou pocitov od nepohody, utrpenia a uzavretej psyché, cez ponorenie, stratenie, otvorenie sa, až k pochopeniu, vnímaniu a úžasu. Plnohodnotný zážitok, keď obe vaše hemisféry sú tak zaneprázdnené, že si až po hodnej chvíli uvedomíte tú silu mnohogeneračného odkazu, ktorá z vás vďaka flamencu prýšti. Má to, niekedy cielene inokedy prirodzene, ozdravný a katarzný účinok. Ak sa mu poddáte.
V začiatkoch bolo flamenco folklórnou súčasťou životného štýlu chudobnej vrstvy. Udržovalo sa v úzkych okruhoch ľudí, najmä medzi príbuznými, a profesionálni umelci neexistovali. Melancholické flamencové formy sú tradične sprevádzané spevom istého štýlu (Soleá, Seguiriya), pomalým tempom. Veselšie a rýchlejšie (Bulerías, Alegrías) sú naopak tancované s ľahkosťou a rozsiahlejšími dupovými sekvenciami.
Vo svojej výzve pre náročných spája flamencový tanečný prejav viacero paralelných rovín. Na silových dupoch s jemným stepovým obohatením, a sínusoidnej kumulatívnej dynamike založený tanec, pomerne zložitý rytmus, striktná technika tela aj choreografická forma, slobodná v spájaní a nadväznosti len za predpokladu priznania folklórneho východzieho bodu, hravosť prechádzajúca do nepredvídateľných improvizovaných kreácií, vedomá práca so autentickými emóciami a z nej vyplývajúce terapeutické účinky, plynutie v ťažko uchopiteľnom pocite zjednotenia sa s duchom momentu, v toku takzvaného ´soniquete´, individuálna výpoveď na pozadí kolektívneho napojenia sa na spoločnú tému a energiu živej, priamo na pľaci momentálne realizovanej hudby a spevu. Proste takmer nestráviteľná zmes aspektov, náročná v požiadavkách na osobnostné predpoklady umelca. V tomto sa trošku približuje džezovej hudbe a tancu.
Kvalita flamencového tanca je hodnotená podľa: duende, gracia, a compás. Duende je ťažko preložiteľný termín, ktorý označuje hĺbku prejavu, a schopnosť vzbudiť u diváka silný emočný zážitok. Gracia je elegancia a ladnosť, vzťahuje sa na estetickú stránku, ale zahrňuje i dôstojnosť a vznešenosť tanečného pohybu. Compás posudzuje muzikálnosť tanečného interpreta.
Na území Slovenska začala za posledné roky pôsobiť nová, stále početnejšia generácia flamencových umelcov, ktorí dosiahli významné umelecké prieniky v medzinárodných aj lokálnych flamencových aktivitách. K súčasným slovenským menám udržujúcim tradíciu priamo na javisku vytváranej živej interpretácie hudobno-tanečného umenia patria: Morenito de Triana, Martin Bies, Mateo Gallito, Libuša Bachratá, Remedios, Ponte Pardo, a ďalší. Edukatívnou činnosťou významne prispieva Flamencová Škola Tanca v Bratislave.
== Iné projekty ==
| |||