Flamenco je významný španielsky hudobno-tanečný žáner. V roku 2010 bolo organizáciou UNESCO vyhlásené za celosvetové nemateriálne dedičstvo ľudstva.

Skôr ako len typ ľudovej hudby, tanca a spevu je flamenco hudobným a zároveň kultúrnym fenoménom. Aj keď sa považuje za súčasť španielskej kultúry všeobecne, pochádza predovšetkým z jedného regiónu Španielska (Andalúzia). No aj iné oblasti – najmä Estremadura a Murcía prispeli k rozvoju niektorých jeho hudobných foriem a mnohí význační flamencoví umelci pochádzali i z ďalších oblastí Španielska. Pôvod flamenca nie je celkom jasný, ale vo všeobecnosti sa za hlavné zložky pokladá rómska, židovská, islamská a napokon domorodá andalúzska kultúra. Pre vývoj niektorých jeho hudobných foriem boli tiež dôležité latinsko-americké (najmä kubánske) vplyvy.

Folklórny vplyv na dnešnú podobu tohoto umenia je nezmazateľný. Významným španielskym exportným artiklom sa stala hudobná a tanečná štylizácia, ktorá obsiahla okrem folklórnych aj moderné, baletné, dramatické, scénické, a iné vplyvy viacerých európskych kultúr a žánrov. V takejto podobe zažíva rozmach a popularitu blížiacu sa popularite štýlov ´latino´.

Dejiny Upraviť

V začiatkoch bolo flamenco folklórnou súčasťou životného štýlu chudobnej vrstvy. Udržovalo sa v úzkych okruhoch ľudí, najmä medzi príbuznými, a profesionálni umelci neexistovali. Na ´profesionálnej´ úrovni začali umelci vystupovať až neskôr, keď sa zvýšil záujem o exotickú tvár Španielska. Nasledoval „zlatý vek flamenca“, avšak obdobie kaviarní s jeho produkciou viedlo k ničeniu pôvodnej čistoty štýlu. Proti tomu sa postavila skupina španielskych intelektuálov na čele so spisovateľom Federicom García Lorcom a skladateľom Manuelom de Falla. Tí v roku 1922 zorganizovali v Granade slávnu súťaž spevu flamenco, aby upozornili na umelecké hodnoty ničenej kultúry.

Dovtedy zvýrazňovanému dôrazu na tradíciu sa v sedemdesiatych rokoch vzopreli osobnosti novej vlny. Od tej doby sa flamenco žánrovo rozvrstvuje, kombinuje svoje prvky s inými žánrami a štýlmi. O medzinárodnú popularizáciu a následné udomácnenie flamenca v ďalších krajinách sveta sa najviac asi zaslúžili gitaristi Paco de Lucia a Tomatito, spevák Camarón de la Isla, režisér Carlos Saura, ktorý natočil filmy s tématikou flamenca (Krvavá svadba, Carmen, Čarodejná láska, Flamenco, Salomé, …), či tanečníci Carmen Amaya, Antonio Gades, Antonio Canales, alebo Farruco. Tanec dnes žije svojim vlastným životom vďaka množstvu lektorov a stále neochabujúcemu, hlavne ženskému záujmu.

Formy Upraviť

Melancholické flamencové formy sú tradične sprevádzané spevom istého štýlu (Soleá, Seguiriya), pomalým tempom. Veselšie a rýchlejšie (Bulerías, Alegrías) sú naopak tancované s ľahkosťou a rozsiahlejšími dupavými sekvenciami.

Flamencový tanečný prejav spája viacero paralelných rovín. Je to na silových dupoch s jemným stepovým obohatením a sínusoidnej kumulatívnej dynamike založený tanec s pomerne zložitým rytmom, striktnou technika tela a choreografickou formou. Tá je slobodná v spájaní a nadväznosti len za predpokladu priznania folklórneho východzieho bodu. Súčasťou je hravosť prechádzajúca do nepredvídateľných improvizovaných kreácií, vedomá práca so autentickými emóciami a z nej vyplývajúce terapeutické účinky, plynutie v pocite zjednotenia sa s duchom momentu, v toku takzvaného ´soniquete´, individuálna výpoveď na pozadí kolektívneho napojenia sa na spoločnú tému a energiu živej hudby a spevu.  

Kvalita flamencového tanca sa hodnotí podľa: duende, gracia, a compás. Duende je ťažko preložiteľný termín, ktorý označuje hĺbku prejavu, a schopnosť vzbudiť u diváka silný emočný zážitok. Gracia je elegancia a ladnosť, vzťahuje sa na estetickú stránku, ale zahrňuje i dôstojnosť a vznešenosť tanečného pohybu. Compás posudzuje muzikálnosť tanečného interpreta.

Flamenco na Slovensku Upraviť

Na území Slovenska začala za posledné roky pôsobiť nová, stále početnejšia generácia flamencových umelcov, ktorí dosiahli významné umelecké prieniky v medzinárodných aj lokálnych flamencových aktivitách. K súčasným slovenským menám patria: Morenito de Triana (Stanislav Kohútek), Flaco de Nerja (Branislav Krajčo), Martin Bies, Mateo Gallito (Matúš Kohútek), Danito El Loco (Daniel Godány), Libuša Bachratá, Remedios, Ponte Pardo, a ďalší.

Iné projekty Upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Flamenco