Pes domáci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert |
|||
Riadok 33:
Titulok2=}}
== Pôvod a domestikácia psa ==
{{Hlavný článok|Dejiny psa}}
Řádek 42 ⟶ 43:
</ref>. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný (lat. ''Canis familiaris palustris Rütimeyer''), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená [[špic]]ov, [[nemecký pinč|pinčov]] a [[teriér]]ov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a ktorý dostal meno Canis ''familiaris Inostranzewi''. Skupina [[doga|dogovitých psov]] sa odvodzuje ešte aj dnes od predka nazvaného ''Canis familiaris decumanus''. Z doby 4000 až 5000 rokov pred Kr. pochádza ''pes bronzový'' (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať [[ovčiarsky pes|ovčiarske psy]]. Najmladším psom má byť ''Canis familiaris intermedius'', z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné [[durič]]e a [[pudel|pudle]].
Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love. V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkom vytvorila celá rada behaviorálnych (napr. znížená agresivita), ale aj genetických adaptácii
== Pes v dejinách ==
Řádek 50 ⟶ 51:
== Stavba tela psa ==
Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie. Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od určitého psieho plemena umožňuje silný záhryz. Na sánke a v čeľusti sú uložené zuby. Na kostre sú upevnené jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie.
Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá sa skladá z dvoch vrstiev – endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva). Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom rozsahu, ako je to u ľudí. Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči – pes sa tak vizuálne zväčší a srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú.
Pes má po celom tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu. Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spolu-druhov. Termoregulácia u psa prebieha pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu.
Najpozoruhodnejším psím zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom
Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí sluch je
== Pohlavný život psa ==
{{Hlavný článok|Pohlavný život psa}}
[[Súbor:Wikilabrador jeune.JPG|náhľad|Šteňa [[labradorský retríver|labradora]]]]
Pohlavný život psa vedie k zachovaniu jeho druhu tým, že mu umožňuje plodenie potomstva. Malé a stredné plemená dosahujú sexuálnu, nie však fyzickú dospelosť
== Fyziologické ukazovatele ==
Řádek 103 ⟶ 104:
Dychová frekvencia zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote sa pohybuje od 18 – 30 nádychov za minútu u malých a stredných plemien, u veľkých plemien je to 10 – 26 nádychov za minútu.
Počet srdcových tepov
== Vek psa ==
{| class="wikitable"
|-
!
|---- bgcolor="#FFFFFF"
|bgcolor="#F9F9F9" !width="100"|'''Človek'''
Řádek 136 ⟶ 137:
|bgcolor="#F9F9F9"|7 rokov || 47 rokov || bgcolor="#F9F9F9"|14 rokov || 83 rokov
|}
Vek psa sa zohľadňuje aj podľa toho o aké plemeno ide. Malé plemená dospievajú skôr
Malé plemená dospievajú vo veku 6 mesiacov. Ročný pes malých plemien je už dospelý jedinec.
Stredné plemená dospievajú zhruba v rovnakom období ako malé plemená.
Řádek 144 ⟶ 145:
{{Hlavný článok|Exteriér psa}}
[[Súbor:Russianblack.jpg|náhľad|vpravo|[[Čierny ruský teriér]] vo výstavnom postoji]]
Exteriér psa je súbor vonkajších
== Priemerný chovateľ psa na Slovensku vyzerá nasledovne ==
* Je to žena vo veku 22 rokov;
* bez vysokoškolského vzdelania;
* žije v dome
* vlastní jedného psa,
* psa považuje za člena rodiny a spáva s ním aj v posteli.
=== Plemená psov ===
Postupným vývojom a neskôr aj cieleným chovom vzniklo nespočetné množstvo [[Zoznam psích plemien|plemien psov]]. Postupne vznikali rôzne združenia a spolky rôznych plemien a dnes existuje niekoľko strešných organizácií združujúcich tieto spolky. Najväčšou medzinárodnou strešnou organizáciou je [[Fédération Cynologique Internationale]] (FCI), ktorá okrem iného dozerá na tvorbu a aktualizáciu štandardov jednotlivých plemien.
==== Systematika ====
|