|
Základ pojmu rétorika tvorí grécke slovo '''rhesis''', čo znamená reč. Rétorika ako vedná disciplína je systém poznatkov z viacerých vied, predovšetkým však jazykovedy (fonológia, gramatika, štylistika) ale aj fyziky, kinetiky, psychológie či iných. Je to schopnosť hovoriť, prednášať príťažlivo, sugestívne a presvedčivo. Takisto tvorí aj sprostredkujúcu funkciu medzi jazykovou teóriou a jej konkrétnou praxou.<ref name=":0">STANČEK, Ľ. 2006. Rétorika dnes. ISBN 80 - 8084 - 110 - 1.</ref>
'''Rétorika''' alebo '''rečníctvo''' alebo '''rétorstvo''' môže byť:
* rečnícke umenie, schopnosť mať zaujímavé či presvedčivé prejavy (reči) na verejnosti, pozri [[rétorika (rečnícke umenie)]]
'''Rétorika''' môže byť:
* štylistika a teória argumentácie
* zastarano: šiesta trieda starého gymnázia, pozri [[rétorika (gymnázium)|rétorika (gymnázium]])
=== Cieľ rétoriky <ref name=":1">LENGYLEOVÁ, E. Rétorika. [online]. 2014 [cit. 2014-12-03]. Dostupné na: http://web.tuke.sk/kip/download/retorika_ut.pdf. </ref> ===
- Priblížiť cirkevno - bohosloveckú, novovekú a slovenskú rétoriku
- Vymedziť požiadavky na reč, priblížiť znaky a vlastnosti rečnenia
- Načrtnúť osobitosti rečníckeho prejavu
- Priblížiť figúry rečníckeho štýlu a jazykové prostriedky
- Objasniť vlastnosti a ciele rečníckeho prejavu
- Priblížiť osobnosť rečníka
- Analyzovať rečnícke žánre
- Charakterizovať rečnícky prednes, verbálnu a neverbálnu komunikáciu
== HISTÓRIA ==
=== Staroveké Grécko ===
Rétorika má svoj pôvod v starom antickom Grécku, kedy rečníctvo predstavovalo významnú súčasť verejného života. Pokiaľ sa niekto chcel obhájiť pred súdom alebo zhromaždením občanov, musel svoju reč predniesť sám. Historicky prvé dokumenty o rétorike pochádzajú z 5. Storočia p.n.l., kedy bola považovaná za druh umenia. Slávnym rečníkom sa stal grék Gorgias z Leontin a ďalej ho potom rozvíjali sofisti, ktorý sa však podľa mnohých filozofov zaoberali rečníckou obratnosťou, čo išlo na úkor obsahu.
Najznámejším v tomto období bol Sokrates, ktorý bol majstrom akademických dialógov, jeho žiakom bol Platón, ktorý tvrdil, že rétorika je prostriedok na formovanie verejnej mienky.<ref name=":2">BUCHTOVÁ, B. 2006. Rétorika. Praha: Grada Publishing. ISBN 80-247-0868-X.</ref>
=== Stredovek<ref name=":2" /> ===
Rétorika sa v tomto období uplatňovala predovšetkým v písanom prejave a nachádzali sme ju ako osnovu cirkevného a svetského školstva. V tomto období mala tri hlavné prejavy:
'''Ars poetici''' – rétorika určená na písanie veršov
'''Ars dictaminis''' – umenie, teória písania listov
'''Ars predicandi''' – umenie kázať
=== Renesančná rétorika ===
Záujem o rétoriku v tomto období vzrástol. O jej posun sa zaslúžil Holanďan Erasm Rotterdamský (1469-1536), ktorý sa usiloval o kultiváciu verejných prejavov ale aj k povzneseniu reči v spoločnosti.<ref name=":2" />
=== Slovenská rétorika ===
Počiatky slovenskej rétoriky siahajú do veľkomoravského obdobia, kedy sa začalo šíriť kresťanstvo. Medzi prvých rečníkov na našom území môžeme považovať vierozvestcov Konštantína a Metoda v 9. Storočí. <ref name=":1" />
== SÚČASNOSŤ ==
V zložitom období medziľudskej komunikácie treba hľadať odpoveď práve pri rozhovore. V tejto dynamickej spoločnosti je potrebná pohotová informovanosť a tak je potrebné zdokonaľovať sa v odborných odvetviach ale aj rečovej komunikácii. Pre budúceho rétorika je poskytuje táto vedná disciplína základné teoretické znalosti rečového prejavu, ale je aj potrebná k estetizácii rozhovorov, príhovorov ale aj rečovému prejavu. <ref name=":0" />
==== Rečnícky prejav <ref>JACOŠ, J. 2001. Patristický pohľad na kazateľstvo a jeho význam. In: ''Pravoslávny teologický zborník. ''PU Prešov.</ref> ====
Rady, ako pristupovať k rečníckemu prejavu:
– riadiť sa výrokom „orátor má vyčerpať tému a nie poslucháčov“
– vyber takého štýlu prejavu, aby zodpovedal téme a predmetu prejavu
– prispôsobiť jazykové výrazy percipientom (expresívnosť/ nocionálnosť, spisovnosť/nespisovnosť, odbornosť/laickosť...)
– nevyberať slová bez uváženia, ale s rozvahou a starostlivosťou
– odporúča sa podstatné tvrdenia zdôrazniť a zopakovať
– dôležitá je obsahová, ale aj formálna stránka prejavu
– eliminovať jazykové a iné chyby v reči
– mať na zreteli efekt (cieľ) prejavu, t. j. spätnú väzbu publika
– prejav nemá byť vyumelkovaný, improvizovaný a teatrálny.
==== Typy rečníckych prejavov<ref>MISTRÍK, J. 1980. Rétorika. Bratislava: SPN.</ref> ====
1. agitačno-propagandistické (politické reči, súdne reči)
2. náučné (prednášky, referáty, dialogizované útvary, cirkevné prejavy: kázne, homílie, apológie)
3. príležitostné, ceremoniálne prejavy (verejné, rodinné).<br>
{{Rozlišovacia stránka}}
| 