Miocén: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: 7 - 9 → 7 – 9 (2), - →  –  (6), replaced:   →
Riadok 6:
Teplota=|
}}
'''Miocén''' (z gr. meion -  – menej, kainos -  – nový) je spodné oddelenie [[neogén]]u. Roku [[1833]] ho vymedzil [[Charles Lyell]]. Začal sa pred 23,03 mil. rokov, skončil sa pred 5,33 mil. rokov.
 
== Delenie ==
Riadok 68:
Subdukcia oceánu Tethys spôsobila zrážku [[Apulská platňa|Apulskej platne]] a zvyšku [[Africká platňa|Africkej platne]] s [[Európska platforma|Európskou platformou]]. Teplá klíma a izolácia [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] mali za následok tzv. [[Mesinská kríza|Mesinskú krízu]], kedy koncom miocénu došlo k jeho vyschnutiu. Počas miocénu pokračovala aj zrážka [[Indická platňa|Indickej]] a [[Eurázijská platňa|Eurázijskej platne]], čo malo za následok pokračujúci výzdvih [[Himaláje|Himalájí]].
 
Stúpala tiež [[arídna klíma|aridita]], spôsobená pomalým ochladzovaním a znižovaním schopnosti atmosféry pohlcovať vodu. V dôsledku výzdvihu zanikli pralesy vo Východnej Afrike, rovnako i Austrália ku koncu miocénu prešla do oblasti s menším úhrnom zrážok. Predpokladá sa, že priemerné teploty boli o 7 -  – 9&nbsp; °C vyššie ako dnešné<ref name="Mišík et al., 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.
 
=== Tethýda a paratethýda ===
V oblasti [[tethýda|tethýdy]] a [[paratethys|paratethýdy]] mal miocén až do [[sarmat]]u morský vývoj. Zatiaľ čo tethýdnej tento stav zostal až do začiatku kvartéru, v paratethýde došlo v priebehu miocénu k postupnému vysladeniu<ref name="Enykl. SVK">Veľký, J. a kolektív, 1979: ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M]]''. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 594</ref>. V priebehu [[karpat]]u došlo k vrásneniu [[flyš]]ového pásma Álp a [[flyšové pásmo|Karpát]]. Presun veľkého množstva sedimentov z predpolia orogénu spôsobil ohyb kôry jej predpolia a umožnil vznik sústavy predoblúkových panví, označovaná ako [[Čelná karpatská predhlbeň]]. Pri subdukcii podložia flyšového pásma, ktorá bola rýchlejšia na západe ako na východe došlo k rotácií celého bloku [[Alcapa]] ([[Alpy]], [[Karpaty]], [[Panónska panva|Panónia]]), čo spôsobilo rýchle poklesávanie [[Viedenská panva|Viedenskej panvy]]<ref>Kováč, M., Andreyeva-Grigorovich, A.S., Brzobohatý,R., Fodor, L., Harzhauser, M., Oszczypko, N., Pavelić, D., Rögl, F., Safić, B., Sliva, Ľ, Stráník, Z., 2003: ''Karpatian Paleogeography, Tectonics and Eustatic Changes.'' in, Brzobohatý R., Cicha I., Kováč M., Rögl F. (Editori): ''The Karpatian - a Lower Miocene Stage of the Central Paratethys'', Masarykova Univerzita, Brno, s. 49-66</ref> ale aj [[Panónska panva|Panónskej]] mnohých ďalších panví.
 
Začiatkom miocénu ([[Eger (geochronologická jednotka)|eger]] -  – [[egenburg]] -  – [[otnang]]) došlo v oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] a [[Alpy|Álp]] k sávskej a štajerskej fáze orogenézy<ref name="Mišík et al., 1985"/>, došlo k poklesom a začiatku výzdvihu jadrových pohorí, vznikali aj medzihorské kotliny ako [[Turčianska kotlina|Turčianska]], [[Bánovská kotlina|Bánovecká]] či [[Oravská kotlina|Oravská]].
 
Miocénne sedimenty tvoria prevažne [[piesok|piesky]] a [[íl]]y. Na [[Vonkajšie Západné Karpaty|vonkajšej]] ako aj na [[Centrálne Západné Karpaty|vnútornej]] strane Karpát prebiehal intenzívnu [[neovulkanity|vulkanizmus]]. Na [[Morava (región)|Morave]] a v [[Pieniny|Pieninách]] došlo k výlovom [[trachyandezit]]ov. Na strednom a východnom Slovensku to boli výlevy [[andezit]]ov, [[ryolit]]ov aj [[bazalt]]ov. Usadili i hrubé polohy ich [[tuf]]ov, ktoré sú dokumentované ako prstovito sa vkliňujúce do sedimentov okolitých panví<ref name="Enykl. SVK"/>. V tomto období vznikli významné ložiská [[bentonit]]ov. V miocéne sa v podstate utvorili dnešné toky [[Rieky na Slovensku|riek na Slovensku]].