Julián (cisár): Rozdiel medzi revíziami

{{Na úpravuneutralita}}

Julián sa narodil niekedy okolo roku 330 v zámožnej rodine (jeho strýkom bol samotný [[Konštantín Veľký]]). Jeho mladosť však nebola vôbec šťastná. Všetkých jeho pokrvných príbuzných (okrem brata Galla) dali jeho bratranci ''Constantius, Constantinus'' a ''Constans'' (synovia cisára Konštantína Veľkého) vyvraždiť, zaaby účelomtak zlikvidovaťzlikvidovali budúcich možných nárokovateľov na cisársky trón. Okrem toho bol pod celodenným dohľadom [[kresťanstvo|kresťanských]] [[kňaz]]ov, ktorí ho chceli silou mocou pretvoriťkonvertovať na poslušného[[kresťanstvo|kresťanskú kresťanavieru]]. Julián sa ale ako kresťan necítil a potajomky si zaobstaral diela starých [[historik]]ov a [[filozof]]ov.

Hoci nemal žiadne vojenské vzdelanie, jeho bratanec a cisár Constantius mu udelil titul [[caesar]]a a poslal na čele neveľkého vojska na západ do [[Galia|Galie]], aby sa tu stretol v boji s [[Alamani|Alamanmi]] a [[Frankovia|Frankami]]. (Constantius pravdepodobne predpokladal, že Julián v tomto boji padne a tým sa zbaví možného konkurenta). Juliánovi sa diplomaticky podarilo dostať na svoju stranu početné zástupy [[Galovia|galského obyvateľstva a]], s ich pomocou Alamanov a Frankov porazil a vyhnal z územia ríše. Julián si týmto činom vyslúžil povesť vynikajúceho vojvodcu. Keď sa o jeho úspechoch na západe dozvedel Constantius, prevelil ho na východ, aby zastavil postup [[Novoperzská ríša|perzského]] vojska. Julián ale prejavil neposlušnosť a postavil sa s vojskom na odpor. Skôr ako však stihlo dôjsť k bojom, Constantius náhle zomrel. Tak sa stal v roku 361 Julián jediným cisárom Rímske ríše.

ÚprimneZlá hosituácia mrzeloRímskej doríše akejho situácie sa Rím dostaltrápila, a vinil z toho práve postupujúci vplyv kresťanskej viery. Jeho predchodcovia na tróne sa tiežtotiž viac ako o politiku, administratívu a hospodárstvo starali o riešenie nie príliš podstatných (aspoň v tejto momentálnej situácii) vieroučných otázok. Predstavitelia kresťanskej cirkvi trvalo bránili ideovému zjednoteniu ríše svojimi neustálimineustálymi intrigami a spormi o cirkevné [[dogma|dogmy]].

Julián sa rozhodol, že hlavným cieľom jeho vlády bude obnova už zašlej rímskej slávy a hrdosti. Jeho vládu by sme mohli pomenovať výstižným slovným spojením – ''návrat vpred''. Zaumienil si vyzdvihnúť staré náboženstvo. Pre návrat k [[pohanstvo|pohanstvu]] a odklon od kresťanskej viery mu prischla prezývka ''Apostata'', čiže odpadlík. Staval, opravoval a prinavracal chrámy späť do rúk tzv. pohanov. V mene svojej ľudomilnej vlády dalDal postaviť množstvo nemocníc, škôl a ústavov. Okrem toho poskytoval okrem prídelov potravín aj prídely peňažnýchpeňažné darovdary. Napriek návratu k pohanstvu nedal nikdy pokyn k prenasledovaniu a trestaniu kresťanov. Naopak poskytol náboženskú slobodu všetkým obyvateľom ríše (aj Židom[[Žid]]om).

Jeho nástupca [[Iovianus]] však v roku 363 všetky Juliánove náboženské reformy zrušil a kresťanstvo sa opäť stalo hegemónom v oblasti náboženstva Rímskej ríše.

Okrem kultúrnych a hospodárskych, mal cisár Julián aj vojenské povinnosti. Východné provincie boli totiž neustále napádané perzskými vojskami. V roku 363 sa cisár postavil na čelo svojho 60-tisícového vojska a zamieril na východ. Vojakmi bol milovaný, pretože znášal všetky útrapi vojenskej služby spoluspoločne s nimi. Pochodovalznášal svšetky nimiútrapy pešo,vojenskej jedol s nimi, spal v takých istých podmienkach ako onislužby a vždy bojoval v prvom rade.

<br>V [[bitka pri Ktesifóne|bitke pri Ktesifóne]] zaznamenal proti Peržanom výrazné víťazstvo. Upustil však od obliehania mesta a pochodoval ďalej. Chcels cieľom dobehnúťdostihnúť hlavné perzské vojsko. Jeho sprievodcovia boli ale na strane Perzie a zaviedli Rimanov hlboko do púšte., Tukde zahynulo množstvo mužov od smädu a tepla. Nakoniec sa stretol s nepriateľom v ďalšom otvorenom boji. Túto bitkuPeržania síce vojsko ustálo a Peržania boli nútení ustúpiť, Julián bol však vážne zranený a odnesený do svojho stanu (než omdlel, údajne vykríkol "Zvíťazil si, Galilejský!"). V posledných chvíľach vraj hodnotil svoju vládu. Poďakoval bohom, svojim priateľom a spolubojovníkom. Obozretne sa tiež vyhol vysloveniu mena svojho možného nástupcu, aby náhodou neohrozil jeho život.

ZomrelJe vpovažovaný ňomza poslednýposledného veľkýveľkého cisárcisára Rimanov. Samostatne vládol len necelé dva roky.