Portál:Samoa/Úvod: Rozdiel medzi revíziami

Oblasť Samoy bola obývaná [[Polynézia|Polynézanmi]] už v [[10. storočie|10.]] – [[7. storočie|7. storočí]] pred Kr. V roku [[1722]] boli ostrovy objavené [[Holandsko|holandskými]] a [[Francúzsko|francúzskymi]] moreplavcami. Podľa veľkého množstva plavcov na lodiach boli ostrovy nazvané francúzskym moreplavcom [[Bougainville|Bougainvillom]] [[Plavecké ostrovy]] (Îles des Navigateurs). PrvýPrví osadníci však boli [[Briti]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa o Samou začali zaujímať [[USA]] a [[Nemecká ríša]]. [[Obrázok:Coat of arms of Samoa.svg|left|80px]] Na berlínskej konferencii v roku [[1899]] si tieto štáty rozdelili Samou na sféry vlivuvplyvu. Ostrovy boli rozdelené 171. poludníkom. Západná časť pripadla [[Nemecká ríša|Nemecku]], východná [[USA]]. Na začiatku [[1. svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola nemecká časť Samoy obsadená [[Nový Zéland|Novým Zélandom]], ktorý ostrovy spravoval až do roku [[1962]] ako [[Mandátne územie Spoločnosti národov, neskôr [[poručenské územie]] OSN. [[1. január]]a [[1962]] bola vyhlásená nezávislosť na základe referenda. Východná časť zostala naďalej pod správou [[USA]] ako [[Americká Samoa]]. V roku [[1997]] krajina zo svojho názvu odstránila označenie Západná. V roku [[2007]] zomrel posledný nevolený panovník Malietoa Tanumafili II. a Samoa sa preorientovala na formu republiky parlamentného typu. [[29. september|29. septembra]] [[2009]] zasiahlo Samou silné [[zemetrasenie]] s [[magnitúdo]]m 8,1. Pri následnej vlne [[tsunami]] zahynulo niekoľko desiatok ľudí.

Tieto [[Samoa (súostrovie)|sopečné ostrovy]] sú lemované [[koral]]ovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté (najvyššie sa čnie sopka Mauga [[Silisili]] 1858 m n. m. na ostrove [[Savai'i]]). Ostrovy sú častým terčom ničivých tajfúnov. Inak na území štátu panuje tropické podnebie, teplé, vlhké, ovplyvnené juhovýchodnými pasátmi z Tichého oceánu. Priemerné teploty vzduchu sa pohybujú od 25 °C v júli do 27 °C v januári.