JHVH: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 10:
Podľa ''[[Jewish Encyclopedia]]'' sa tetragramatón objavuje v [[Tanach]]u 6823-krát. Vo vedeckých edíciách hebrejskej Biblie (''Biblia Hebraica, Biblia Hebraica Stutgartensia'') sa nachádza 6828-krát. V [[judaizmus|judaizme]] sa v určitom období vytvorila predstava (kedy a ako sa vytvorila nie je celkom známe), že je nesprávne vyslovovať Božie meno a tetragramatón bol považovaný za nevysloviteľné Božie meno, preto ho nemožno prečítať ani vysloviť nahlas. Pri čítaní Písma a pri modlitbe sa nahrádza slovom ''Adonaj'' (hebr. אדני), ktoré sa najčastejšie prekladá ako ''Pán'' alebo ''Hospodin''. Mimo náboženského kontextu veriaci Židia nevyslovujú ani slovo Adonaj, pretože to považujú za porušenie jedného z prikázaní Desatora - nebrať meno Božie nadarmo<ref>[http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Ex%2020,7 Ex 20, 7]</ref>. Tetragramatón preto čítajú a vyslovujú ako ''Ha-Šem'' (השם), čo v preklade znamená ''To Meno''. Niektorí spájajú slovo Adonaj a Ha-Šem do zloženiny ''Adošem''. Z rovnakého dôvodu veriaci Židia úmyselné vyslovujú a píšu slovo ''Elohim'' (hebr. אלהים), ktoré znamená Boh, ako ''Elokim'' (אלוקים).
Je zaujímavé, že Karaiti - ktorí boli potomkami Židov, ktorí po skončení babylonského zajatia prišli na Krym a postarali sa o nález Leningradského kódexu - tvrdia, že správna výslovnosť je YEHOVAh, nie YAHVE. Pozri Nehemia Gordon<ref>Nehemia Gordon, židovský karaita v diele The Pronunciation of the Name (Výslovnost Jména)
Shem HaHavaja_CZ
Ašer Goldenberg: „Metrum a jeho význam v Bibli“
strana 209 - „Oprava vokalizace Božího jména“
knižně vydaná disertace
G. Gertouxe „The Name of God Y.eH.oW.aH Which Is Pronounced As It Is Written“ 2002
</ref> ; pozri tiež -<!-- V slovenčine sa štyri písmená tetragramu (יהוה) prepisujú spoluhláskami JHVH. V starohebrejčine sa nepísali samohlásky, a preto sa neobjavujú ani v tetragrame. Vtedajší čitatelia vedeli dosadiť správne samohlásky bez problémov, lebo čítané slová denne používali.
Asi tisíc rokov po dokončení písania Hebrejských Písiem vyvinuli židovskí učenci systém vokalizačných znamienok, čiže čiarok a bodiek, ktorými sa značilo, aké samohlásky sa pri čítaní majú dosadiť. V tom období si však už mnohí Židia osvojili poverčivú predstavu, že Božie meno sa nemá nahlas vyslovovať, a preto ho nečítali, ale nahrádzali titulmi. Je pravdepodobné, že keď odpisovači písali tetragram, vzali samohlásky z titulov a dosadili ich do tetragramu. Preto nám odpisy obsahujúce vokalizačné znamienka nepomáhajú zistiť, ako sa Božie meno pôvodne vyslovovalo. Niektorí si myslia, že sa vyslovovalo „Jahve“, ďalší uvádzajú iné tvary. Vo zvitku od Mŕtveho mora, ktorý obsahuje časť gréckeho prekladu 3. Mojžišovej, sa Božie meno píše Iaó. Podľa gréckych spisov zo začiatku nášho letopočtu sa Božie meno písalo ajIaé, Iabe a Iaoue. A tak nie je žiaden dôvod presadzovať jeden konkrétny tvar a kategoricky odmietať všetky ostatné. Jednoducho nevieme, ako Boží služobníci vyslovovali toto meno v starohebrejčine. (1. Mojžišova 13:4; 2. Mojžišova 3:15) Vieme však, že Boh pri komunikácii s Izraelitmi svoje meno opakovane používal, oni ho týmto menom oslovovali a v reči ho bežne používali. (2. Mojžišova 6:2; 1. Kráľov 8:23; Žalm 99:9)
Prečo sa teda vo viacerých prekladoch Biblie uvádza tvar „Jehova“? Lebo tento tvar Božieho mena má v mnohých jazykoch dlhú históriu.
V anglickej Biblii sa Božie osobné meno objavilo prvýkrát v preklade Pentateuchu od Williama Tyndala z roku 1530. Použil tvar „Iehouah“. V 16. storočí, keď bola Biblia prekladaná do iných európskych jazykov, použili podobné tvary mnohí prekladatelia Biblie. Patrili k nim napríklad Sebastian Münster (latinčina, 1534), Pierre-Robert Olivétan (francúzština, 1535), Antonio Brucioli (taliančina, 1540), Casiodoro de Reina (španielčina, 1569) či Gáspár Károli (maďarčina, 1590). Podobný tvar sa nachádza aj v Bibel: Alt und new Testament (nemčina, 1537) a v Biblii brzeskej (poľština, 1563).
Tvar „Jehova“ a jeho obmeny sú aj v niektorých starých českých a slovenských Bibliách. Nájdeme ich vo vysvetlivkách alebo v dodatkoch napríklad v Kralickej Biblii (1579, Kralice), Svätováclavskej Biblii (1715, Praha), Cisárskej Biblii (1780, Praha) či v Prešporskej Biblii (1808, Prešporok). Božie meno v tvare „Jehova“ je uvedené aj v okrajovej poznámke k 2. Mojžišovej 3:14 v Kamaldulskej Biblii (1756 – 1759), ktorá je označovaná za prvý úplný preklad do slovenčiny. A v prvom tlačenom preklade Biblie do slovenčiny (1829, 1832, Ostrihom), ktorý zhotovil kanonik Juraj Palkovič, nachádzame Božie meno pri vysvetleniach niektorých biblických názvov, a to v tvare „Jehowa“ alebo „Gehova“. Tvary „Jehova“ a „Jehovah“ sú v slovenčine známe aj z diel Andreja Sládkoviča, Pavla Országha Hviezdoslava a Ivana Kraska. V súvislosti s otázkou, či používať formu Jahve alebo Jehova, A. F. Kirkpatrick, ktorý bol profesorom hebrejčiny, napísal: „Tým najdôležitejším nie je presná výslovnosť, ale uznanie skutočnosti, že ide o vlastné meno, nie iba o všeobecný titul, akým je ‚Pán‘.“ -->
== Referencie ==
| |||