|
== Opis ==
Rozpätie krídiel sokola sťahovavého je 85 – {{cm|115|m}}, dlžka tela 35 – {{cm|50|m}}. Samce vážia od 500 do 750 g, samice sú výrazne väčšie a vážia 910 až 1500 g. Jednotlivé poddruhy sa líšia veľkosťou aj sfarbením. Sokoly žijúce severnejšie sú väčšie ako poddruhy žijúce južnejšie. Sfarbenie sokolov je veľmi variabilné. Čím severnejšie sokoly žijú, tým je ich celkové sfarbenie svetlejšie, naopak v trópoch môže byť sfarbenie hlavy a chrbta až čierne.
'''Hrubý text''Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je druh z čeľade sokolovité. Samica je výrazne väčšia ako samec a môže dosahovať až veľkosť havrana. Má dlhé špicaté krídla a krátky chvost, ktorý sa na konci zužuje. Sfarbenie je charakteristické tmavou "maskou" na bielej tvári. Jeho korisťou sú prevažne vtáky do veľkosti kačky. Druh má mnoho opísaných poddruhov, ale nie všetky sú uznávané. Rôzne pramene uvádzajú 15 – 17 poddruhov (niektoré dokonca až 19).
Obsah [skryť]
1 Opis
2 Potrava
3 Rozmnožovanie
4 Rozšírenie
5 Iné projekty
6 Externé odkazy
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hrubý textRozpätie krídiel sokola sťahovavého je 85 – 115 cm, dlžka tela 35 – 50 cm. Samce vážia od 500 do 750 g, samice sú výrazne väčšie a vážia 910 až 1500 g. Jednotlivé poddruhy sa líšia veľkosťou aj sfarbením. Sokoly žijúce severnejšie sú väčšie ako poddruhy žijúce južnejšie. Sfarbenie sokolov je veľmi variabilné. Čím severnejšie sokoly žijú, tým je ich celkové sfarbenie svetlejšie, naopak v trópoch môže byť sfarbenie hlavy a chrbta až čierne.
Na Slovensku žije poddruh sokol sťahovavý eurosibírsky (Falco peregrinus peregrinus). Dospelý vták má z vrchu tmavo šedú až šedočiernu hlavu, ktorá je zospodu biela. Škvrnky na hrdle prechádzajú do priečnych vlniek na bruchu. Samice môžu mať spodok tela hnedastý. Perie na krídlach je čiernohnedé, špičky krídiel čierne, chvost šedohnedý s priečnymi škvrnami. Chvost má na konci biele lemovanie. Na belavú tvár zasahuje tmavá farba z temena a tvorí nápadnú, charakteristickú "masku". Svetlejšia severná populácia má túto „masku“ užšiu a menej výraznú. Mladé jedince majú chrbát skôr šedohnedý s belavým alebo žltkastým lemom pier. Chvost majú tmavohnedý so svetlými priečnymi pruhmi. Spodok tela majú výrazne škvrnitý.Je dravec.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Sokoly lietajú rýchlym mávaním krídiel, plachtia len na krátkych úsekoch. Lovia takmer výhradne vtáky za letu (napr. holuby, hrdličky, rôzne druhy drozdov, rôzne menšie vtáky, ale trúfnu si aj na vrany a havrany). Ich štýl lovu nie je vhodný pre chytanie drobných cicavcov a nelietavých vtákov (z cicavcov loví netopiere a občas aj králiky, sysle a pod.). Vtáky na zemi sa snažia donútiť vzlietnuť. Pri love sa vrhajú na korisť pod sebou z veľkej výšky a útočia pazúrmi. Pri strmhlavom lete dosahujú rýchlosť až 300 km/h (podľa niektorých zdrojov až 400 km/h). Náraz v tejto rýchlosti by bol nebezpečný aj pre ne, preto sa snažia trafiť krídlo a nie priamo telo koristi. Z rovnakého dôvodu nemôžu zaútočiť na krdeľ. Niektoré druhy drobných vtákov sa preto na obranu pred sokolom zhlukujú do krdľov. Korisť väčšinou po útoku klesne k zemi a ak pád prežije, sokol ju usmrtí zobákom...
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Sokol pohlavne dospieva v dvoch až troch rokoch. Pred hniezdením predvádza akrobatické zásnubné lety. V prírode hniezdi prevažne na skalných stenách, ak nie sú k dispozícii skaly, zahniezdi sa aj v starom hniezde iného druhu. Sám hniezdo nestavia ani neupravuje. Sú zaznamenané aj hniezda na zemi. Sokol si obľúbil aj ľudské stavby a často hniezdi v zrúcaninách hradov a v rôznych vežiach. V mestách hniezdi len ojedinele. Na svoje staré hniezda sa pravidelne vracia, alebo sa uhniezdi aspoň v ich blízkosti.
V strednej Europe znáša samica najčastejšie na prelome marca a apríla 3 – 4 vajcia. Sedí na nich cca 29 – 30 dní samica, občas ju strieda samec, aby si samica ulovila potravu. Inak jej samec nosí korisť do hniezda. Po vyliahnutí sa o mláďatá v hniezde stará výhradne samica prvých cca 14 dní, samec zaobstaráva potravu. Potom sa pri získavaní potravy striedajú. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 35 až 42 dňoch, ale rodičia ich stále krmia ešte aspoň dva mesiace.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Sokol sťahovavý má celosvetové rozšírenie. Prirodzene sa nevyskytuje iba v Antarktíde, častiach Južnej Ameriky, na Novom Zélande a na Islande. V súčasnej dobe je jeho rozšírenie menšie, pretože na mnohých miestach, prevažne v rozvinutých industrializovaných oblastiach, sokol vyhynul. Veľký podiel na úbytku výskytu sokola sťahovavého malo používanie pesticídov, ktoré sa cez potravinový reťazec dostávali do tela dravcov. Väčšina týchto prípravkov (napr. DDT) je dnes zakázaná a do niektorých oblastí, kde sokol vyhynul, sa pomaly znovu vracia.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sokol sťahovavý
Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sokol sťahovavý
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
European Peregrine Falcon Working Group
Kategórie: SokolovitéVtáky na SlovenskuNajmenej ohrozené druhy
Navigačné menu
Vytvoriť účetPrihlásiť saPieskovisko
StránkaDiskusiaČítaťUpraviťUpraviť zdrojZobraziť históriu
Hlavná stránka
Portál komunity
Krčma
Posledné úpravy
Náhodná stránka
Pomoc
Podpora
Tlačiť/exportovať
Vytvoriť knihu
Stiahnuť ako PDF
Verzia na tlač
Iné projekty
Commons
Wikidruhy
Nástroje
Odkazy na túto stránku
Súvisiace úpravy
Nahrať súbor
Nahrať na Commons
Špeciálne stránky
Trvalý odkaz
Informácie o stránke
Dátová položka
Citovať túto stránku
V iných jazykoch
Afrikaans
Aragonés
العربية
Azərbaycanca
Башҡортса
Беларуская
Български
Brezhoneg
Bosanski
Català
Cebuano
Corsu
Čeština
Cymraeg
Dansk
Deutsch
Ελληνικά
English
Esperanto
Español
Eesti
Euskara
فارسی
Suomi
Føroyskt
Français
Nordfriisk
Gaeilge
Gàidhlig
Galego
עברית
Hrvatski
Magyar
Հայերեն
Bahasa Indonesia
Iñupiak
Italiano
日本語
ქართული
Адыгэбзэ
Қазақша
한국어
Kernowek
Кыргызча
Latina
Lëtzebuergesch
Лакку
Лезги
Lietuvių
Latviešu
Македонски
മലയാളം
मराठी
Bahasa Melayu
Nederlands
Norsk nynorsk
Norsk bokmål
Polski
Piemontèis
پنجابی
پښتو
Português
Română
Русский
Русиньскый
Scots
Srpskohrvatski / српскохрватски
Simple English
Slovenščina
Српски / srpski
Svenska
தமிழ்
ไทย
Türkçe
Татарча/tatarça
Українська
اردو
Oʻzbekcha
Tiếng Việt
Walon
Winaray
中文
Upraviť odkazy
Čas poslednej úpravy tejto stránky je 18:36, 25. január 2015.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.'Rozpätie krídiel sokola sťahovavého je 85 – {{cm|115|m}}, dlžka tela 35 – {{cm|50|m}}. Samce vážia od 500 do 750 g, samice sú výrazne väčšie a vážia 910 až 1500 g. Jednotlivé poddruhy sa líšia veľkosťou aj sfarbením. Sokoly žijúce severnejšie sú väčšie ako poddruhy žijúce južnejšie. Sfarbenie sokolov je veľmi variabilné. Čím severnejšie sokoly žijú, tým je ich celkové sfarbenie svetlejšie, naopak v trópoch môže byť sfarbenie hlavy a chrbta až čierne.
Na Slovensku žije poddruh sokol sťahovavý eurosibírsky (Falco peregrinus peregrinus). Dospelý vták má z vrchu tmavo šedú až šedočiernu hlavu, ktorá je zospodu biela. Škvrnky na hrdle prechádzajú do priečnych vlniek na bruchu. Samice môžu mať spodok tela hnedastý. Perie na krídlach je čiernohnedé, špičky krídiel čierne, chvost šedohnedý s priečnymi škvrnami. Chvost má na konci biele lemovanie. Na belavú tvár zasahuje tmavá farba z temena a tvorí nápadnú, charakteristickú "masku". Svetlejšia severná populácia má túto „masku“ užšiu a menej výraznú. Mladé jedince majú chrbát skôr šedohnedý s belavým alebo žltkastým lemom pier. Chvost majú tmavohnedý so svetlými priečnymi pruhmi. Spodok tela majú výrazne škvrnitý.Je dravec.
| 