Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
|||
Riadok 1:
'''Pozývací list''' (česky: ''zvací dopis'') je hovorové označenie rusky písaného listu z augusta [[1968]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidovi Brežnevovi]] na ktorom sú podpísaní [[Alois Indra]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]], [[Antonín Kapek]] a [[Vasiľ Biľak]]. List so žiadosťou o "bratskú pomoc" "pred hrozbou kontrarevolúcie" poslúžil ako zámienka na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziu vojsk]] Varšavskej zmluvy do Československa, ktorá zastavila obrodný demokratizačný proces [[Pražská jar|Pražskej jari]].
== Odovzdanie listu ==
Riadok 40:
== Dôsledky ==
{{Hlavný článok|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska}}
Sovietska tlač týmto listom odôvodňovala [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|
V roku 1968 si vyžiadala táto vojenská invázia 108 životov, ťažko zranených bolo 500 ľudí. Do konca roka 1969 odišlo z Československa asi stotisíc ľudí, v rokoch 1969 - 1989 ďalších 140 až 150-tisíc ľudí. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. [[normalizácia|normalizáciu]].
Riadok 46:
Pisatelia sa dopustili zrady nielen tým, že pozývali cudzie vojská, ale aj snahou o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. Členov predsedníctva ÚV KSČ ešte v prvú noc okupačné vojská zadržali a odviezli ich na územie západnej Ukrajiny. V tom čase ako sovietsky veľvyslanec v Prahe pôsobil Stepan Červonenko, ktorý bol už dlhšiu dobu v styku s protidubčekovskými komunistickými funkcionármi. Títo sa po začiatku okupácie zhromaždili na sovietskom veľvyslanectve v Prahe a pokúšali sa sformovať tzv. robotnícko-roľnícku vládu. Jej protagonistami mali byť Indra, Kapek, Kolder, Biľak a ďalší. Robotnícko-roľnícka vláda sa nakoniec nesformovala,<ref>Ján Čarnogurský: Mýtus roka 1968, Impulz 1/2008 ([http://www.impulzrevue.sk/article.php?280 dostupné online])
</ref> no napriek tomu sa pisatelia dostali do vedúcich funkcií.
Pozývací list bol jedným z argumentov, ktorý mal ospravedlniť [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád vojsk]] a stal sa tak vzorom ako požiadať ZSSR o "internacionálnu pomoc“ v prípade keď treba "brániť socializmus". Zodpovedajúcu vojensko-politickú stratégiu "obmedzenej suverenity" v septembri 1968 v ruskej Pravde a v novembri 1968 oznámil [[Leonid Brežnev|Brežnev]], preto dostala názov [[Brežnevova doktrína]].
== Po 1989 ==
Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. List bol údajne objavený zapečatený 15. júla 1992 (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná Konštantinom Černěnkom s poznámkou ''Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.'' Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verziu, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi o bratskú pomoc". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací
Počas návštevy prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] v Bratislave v máji 2011 ho o vydanie originálu požiadala premiérka Radičová.<ref>Mária Miháliková: Radičová chce od Putina pozývací list z roku 1968, SME 13. 5. 2011. [http://www.sme.sk/c/5892050/radicova-chce-od-putina-pozyvaci-list-z-roku-1968.html Dostupné online].</ref>
Hoci V. Biľaka pre pozývací list a iné činy trestne stíhali od roku 1991
== Referencie ==
| |||