Verzia z 06:17, 8. december 2014 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 915 editací rev ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:04, 28. február 2015 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 915 editací rozšírenie Ďalšia úprava →
Riadok 44: }} '''Turzovka''' je [[mesto (Slovensko)\|mesto]] na [[Slovensko\|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj\|Žilinskom kraji]], v [[Čadca (okres)\|okrese Čadca]]. == Poloha == Mesto Turzovka leží na severozápadnom [[Slovensko\|Slovensku]], obklopené malebnými vrchmi [[~~Beskydy~~Turzovská vrchovina\|~~Beskýd~~Turzovskej vrchoviny]] a [[Javorníky\|Javorníkov]]. Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700{{--}}{{mnm\|800\|w}} a celá oblasť je charakteristická [[Kopanica\|kopaničiarskym osídlením]]. Centrom Turzovky preteká rieka [[Kysuca]], ktorá tu v centre zľava priberá [[Predmieranka\|Predmieranku]]. == Dejiny<ref>[http://www.turzovka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=690&Itemid=669 História mesta]</ref> == ~~Pahorkatinná a vrchovinná časť Turzovskej vrchoviny a Javorníkov sa nachádza v maximálnej výške 700{{--}}{{mnm\|800\|w}} Najvyšším bodom pohoria je [[Veľký Javorník]] – {{mnm\|1070}}~~ Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie [[Kysuce\|Kysúc]] je spojené s [[Valašská kolonizácia\|valašskou kolonizáciou]]. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku [[1580]]. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok [[1598]], kedy územie patrilo [[Turzovci\|Turzovcom]]. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého [[Dlhé Pole\|Dlhého Poľa]], ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín [[Juraj VII. Turzo\|Juraj Turzo]], pričom prvé storočie sa používal názov ''Turzovka, aliter Predmir dicti'' (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V [[18. storočie\|18. storočí]] sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka. Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom [[1674]]. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna [[Imrich Turzo\|Imricha]] pripadlo [[Bytčiansky zámok\|Bytčianske panstvo]] [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)\|Mikulášovi Esterházimu]]. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v [[Bytča\|Bytči]], no priamo v meste sídlil ''obilník'' pre kysucký obvod i hospodár pálenice – ''kľúčiar''. ~~Turzovka leží v povodí rieky [[Kysuca\|Kysuce]], ktorá pramení pod [[Hričovec\|Hričovcom]] v pohorí Javorníky v nadmorskej výške {{mnm\|680}}~~ Podľa [[Tereziánsky urbár\|tereziánskeho urbáru]] žilo v roku [[1784]] v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov. Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do [[Slovenské povstanie\|povstania v rokoch 1848 – 1849]]. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku [[1868]] Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný [[22. november\|22. novembra]] [[1873]]. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a [[9. júl]]a [[1914]] bola sprevádzkovaná [[Železničná trať Čadca – Makov\|železničná trať do Makova]]. ~~V rámci územnoprávneho členenia spadá pod okres [[Čadca]], ktorý na západe hraničí s [[Česko\|Českou republiku]] a na severe s [[Poľsko]]m.~~ Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie [[Prvá svetová vojna\|I. svetovej vojny]], v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred [[Druhá svetová vojna\|II. svetovou vojnou]] mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku [[1954]] to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila [[Korňa]], [[Klokočov (okres Čadca)\|Klokočov]] a [[Dlhá nad Kysucou]], čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku [[1950]] tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené [[10. december\|10. decembra]] [[1967]] a štatút mesta jej bol priznaný od [[1. január]]a [[1968]]. == Časti mesta Turzovka == Řádek 63 ⟶ 67: * Bukovina * Závodie == Doprava == Mestom prechádza [[9. júl]]a [[1914]] sprevádzkovaná lokálna [[Železničná trať Čadca – Makov\|železničná trať z Čadce do Makova]]. Z Čadce vedie na [[Makov (okres Čadca)\|Makov]] aj [[Cesta II. triedy 487 (Slovensko)\|cesta II. triedy číslo 487]], na ktorú sa v centre mesta pripája [[Cesta II. triedy 484 (Slovensko)\|cesta na Moravu]]. == Významní rodáci ==

Turzovka: Rozdiel medzi revíziami