Wikipédia

Etnografické múzeum (Martin): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Slav Sepo (diskusia | príspevky)
1 821 editací
format GPS
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 18:
}}
'''Etnografické múzeum''' (do r. 1961 ''Slovenské národné múzeum v Martine'') je [[múzeum]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Patrí medzi najstaršie muzeálne pracoviská [[SNM]]. Obsahuje najväčšiu zbierku ľudovej kultúry na [[Slovensko|Slovensku]].
 
Činnosť SNM –EM-EM najväčšieho najstaršieho múzea v Slovenskej republike je veľmi rozsiahla. Výsledkom snahy je najucelenejšia zbierka ľudovej kultúry na Slovensku.▼
 
== Dejiny ==
Začiatky sa odvíjajú od Múzea [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ([[1870]] -  – [[1875]]), ktorého zbierky prevzalo do opatery. Vznik múzea bol prepojený so vznikom [[Muzeálna slovenská spoločnosť|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]] (MSS). Jej cieľom bolo zachraňovať a zhromažďovať všetky významné pamiatky Slovenska. Vďaka predsedovi MSS [[Andrej Kmeť|Andrejovi Kmeťovi]] bola postavená [[Budova Slovenského národného múzea (Martin)|prvá budova]] (1906- – 1907), ktorú projektoval [[Milan Michal Harminc]]. SlávnostneMúzeum bolo slávnostne otvorené v roku 1908 (V roku 1994 bola budova vyhlásená za [[Národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]]).
 
Z nedostatku výstavných priestorov bola iniciovaná myšlienka výstavby novej budovy SNM (1929 -  – 1932). Jej autorom bol taktiež [[Milan Michal Harminc]] (1869 -  – 1964). Realizácia bola ukončená v roku 1932, avšak inštalácia všetkých exponátov zabrala veľa času. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až v roku [[1938]].
 
V múzeu boli sústredené mnohé zbierky: umeleckých remesiel , výtvarného umenia, slovenskej národnej histórie, [[archeológia|archeológie]], cirkevných pamiatok, [[numizmatika (odbor)|numizmatiky]], ľudového umenia, písomné i knižné fondy, pamiatky živej a tiež neživej [[príroda|prírody]]. Dokonca v rokoch 1942  –  1953 aj pozostalosti [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]].
 
K poštátneniu múzea došlo v roku [[1948]]. V roku [[1961]] bolo administratívne zlúčené so [[Slovenské múzeum Bratislava|Slovenským múzeom v Bratislave]]. V tom istom období sa z Martinského múzea stalo centrálne celoslovenské [[etnografia|etnografické]] múzeum. To bol dôvod na prerozdelenie niektorých zbierok do iných múzeí.
V tom istom období sa z Martinského múzea stalo centrálne celoslovenské [[etnografia|etnografické]] múzeum. To bol dôvod na prerozdelenie niektorých zbierok do iných múzeí.
 
== Súčasnosť ==
V súčasnosti tvoria podstatnú časť zbierky etnografické fondy (včelárstvo, poľnohospodárstvo, keramika, rôzne remeslá, odev, bývanie...). Časť je prezentovaná v stálych expozíciách :
 
* Človek a pôda,
Řádek 36 ⟶ 37:
* Človek a odev,
 
zvyšok Zvyšok na príležitostných výstavách, či už v zahraničí alebo doma.
 
Odbornú činnosť prezentujú prostredníctvom vlastnej edičnej činnosti:
 
* Zborník SNM – Etnografia...)
* katalógy v edícii Fontes
 
== Sídlo múzea a ďaľšieďalšie objekty ==
*[[Etnografické múzeum]] - sídlo SNM v Martine sídliace v [[Etnografické múzeum (Martin)#Druhá budova|druhej budove]] SNM v Martine na adrese [[Malá hora]] 2, [[Martin]]
*[[MúzeumEtnografické Andrejamúzeum Kmeťa(Martin)|Etnografické múzeum]] – sídlo boloSNM zlúčenev sMartine sídliace v [[Etnografické múzeum (Martin)#Druhá budova|Etnografickýmdruhej múzeombudove]] naSNM Slovenskév národnéMartine múzeumna -adrese Múzeá[[Malá vhora]] Martine2, [[Martin]]
*[[Múzeum Andreja Kmeťa]] bolo zlúčené s [[Etnografické múzeum (Martin)|Etnografickým múzeom]] na Slovenské národné múzeum - Múzeá v Martine
*[[Múzeum slovenskej dediny]] v Jahodníckych hájoch za sídliskom [[Ľadoveň]]
*[[Múzeum Martina Benku]] sídliace na Kuzmányho ulici č. 34 v dome kde [[Martin Benka]] pôsobil
*[[Múzeum Karola Plicku]] -  – Pronyovská kúria v [[Blatnica|Blatnici]]
*[[Múzeum kultúry Čechov na Slovensku]] sídliace na Moyzesovej 11, Martin
*[[Múzeum kultúry Rómov na Slovensku]] kúria z Blažoviev v [[Múzeum slovenskej dediny|Múzeu slovenskej dediny]]
Řádek 55 ⟶ 57:
Ide o tzv. „staré“ múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral. V tej dobe bola jeho práca ovplyvnená romantizujúcim pseudohistorizmom.
 
Skladba múzea vhodne poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. DispozičneIde o dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné [[priečelie]] obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov -  – je riešené striedmejšistriedmejšie. Vstup je rámovaný klasicizujúcim [[Portikus|portikom]]. Bočné trakty budovy vyúsťujú do bočných [[rizalit|rizalitov]]ov hlavného priečelia. Nesú plochú [[Pilaster|pilastrovú]] pseudoantickú sústavu, ktorú podporujú [[tympanón|tympanóny]] trojuholníkového[[trojuholník]]ového tvaru.
 
=== Druhá budova ===
Harminc koncom 20. storočia upúšťaupustil od „zdobenej“ klasicizujúcej [[Klasicistická architektúra|klasicizujúcej architektúry]]. S príchodom [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] (už ako 60-ročný) nadobúdanadobúdla jeho tvorba nový výraz. Do popredia sa dostávajúdostali čisté formy, [[plochá strecha]] a tiež vlastnosti nového materiálu.
 
Na tento projekt bola vypísaná súťaž, ktorej sa Harminc zúčastnil s viacerými variantmi.
 
Nakoniec sa realizoval ten, kde navrhol dvojpodlažnú stavbu. Aj keď už tvoril v novom duchu, budova si zachovala monumentálny raz aj vďaka radom 18 priebežných kamenných [[pilastrepilaster|pilastrov]] na hlavnom priečelí (obklad z [[príroda|prírodného]] kameňa, ryolitu[[ryolit]]u), ktoré v prízemí , vynechaním priečky v [[interkolumnium|interkolumniu]], vytvárajú širokú [[arkáda (architektúra)|arkádu]]. Pred nimi pri hlavnom vstupe navrhol predsadenú dvojicu [[Sochárske dielo|sôch]].
 
Monumentalita bola podporená aj [[urbanizmus|urbanistickým]] riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako [[dominanta|dominantu]] v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného [[Martin (mesto na Slovensku)|martinského]] námestia. ▼
 
▲Monumentalita bola podporená aj [[urbanizmus (architektúra)|urbanistickým]] riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako [[dominanta|dominantu]] v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného [[Martin (mesto na Slovensku)|martinského]] námestia.
Nástupný priestor preklenul dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena " T " , s [[variabilita|variabilnými]] výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede [[dispozícia|dispozície]], čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie [[exponát|exponátov]]. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do [[výstava|výstavných]] miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej valbovej strechy zo [[železobetón|železobetónu]]. Osvetlenie zabezpečujú strešné [[svetlíky]]. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46000 m2. ▼
 
▲Nástupný priestor je preklenulpreklenutý dlhým jednoramenným kamenným schodiskom[[schodisko]]m, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena " T " , s [[variabilita|variabilnými]] výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede [[dispozícia (architektúra)|dispozície]], čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie [[exponát|exponátov]]. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do [[výstava|výstavných]] miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej [[valbová strecha|valbovej strechy]] zo [[železobetón|železobetónu]]. Osvetlenie zabezpečujú strešné [[svetlíkysvetlík]]y. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46000 {{m2|46000}}.
== Záver ==
▲Činnosť SNM –EM najväčšieho najstaršieho múzea v Slovenskej republike je veľmi rozsiahla. Výsledkom snahy je najucelenejšia zbierka ľudovej kultúry na Slovensku.
 
== Pozri aj ==
Řádek 80 ⟶ 79:
* TORAN, E.: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 327 - 406
* [http://www.snm.sk/?etnograficke-muzeum-uvodna-stranka Oficiálna stránka SNM v Martine Etnografické múzeum]
* {{Citácia knihy
* FOLTYN, L.: Slovenská architektúra a česká [[avantgarda]] [[1918]] - 1939. Bratislava 1993, s. 56 - 58.▼
| priezvisko = Foltýn
| meno = Ladislav
| odkaz na autora = Ladislav Foltýn
▲* FOLTYN, L.:| titul = Slovenská architektúra a česká [[avantgarda]] [[1918]] - 1939. Bratislava 1993, s. 56 - 58.
| vydanie =
| vydavateľ = Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska
| miesto = Bratislava
| rok = 1993
| isbn = 8090048366
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}} s. 56 - 58.
 
[[Kategória:Stavby v Martine]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Etnografické_múzeum_(Martin)“