Rímske cisárstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
fffffff Značka: Možný vandalizmus |
d Revízia 6000086 používateľa 195.91.11.68 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
'''Rímske cisárstvo''' ([[Latinčina|lat.]] Imperium Romanum) je obdobie [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] od získania moci [[Octavianus Augustus|Octavianom]] až do jej zániku.
Prvým [[cisár]]om sa stal [[Octavianus Augustus|Octavianus]]. Keď porazil [[Marcus Antonius|Antónia]] dal sa voliť každý rok [[konzul]]om a stal sa natrvalo jediným vládcom Ríma dňa [[16. január]]a [[27 pred Kr.]]. Titul Augustus v preklade znamená „Vznešený“. Oficiálne zmenil len svoje meno: Imperator Caesar Augustus, Divi Filius. Súhrn prijatých plných mocí, úradov a pôct, ktoré z neho spravili monarchu si udržal až do smrti. Stal sa zakladateľom prvej dynastie rímskych cisárov.
Premena republiky na cisárstvo či [[principát]] ako sa jeho prvé štádium označuje bol zložitý proces. Cisárstvo si zachovalo, najmä vo svojej prvej fáze, mnohé prvky [[Republika|republikánskeho]] zriadenia, aj keď v pozmenenej podobe. Zachoval sa v ňom [[senát (staroveký Rím)|senát]], ktorý sa považoval za najvyšší orgán. Naďalej sa schádzali ľudové zhromaždenia, zachoval sa aj konzulský úrad, úrad tribúnov ľudu, prétorské, edilské a iné úrady. Nič sa nezmenilo ani na inštitúcií rímskeho občianstva ani na postavení jednotlivých spoločenských tried a skupín ani na ekonomických základoch života.
Okrem toho si Augustus vytvoril cisárske úrady, ktoré sa stali základom neskoršej [[Byrokracia (organizačná štruktúra)|byrokratickej]] správy ríše. Rovnakú autoritu ako mal v Ríme sa snažil Augustus zabezpečiť aj Rímu vo svete. Za oficiálny program svojej zahraničnej politiky vyhlásil [[Pax Romana]]: rímsky mier“ t. j. mier nanútený a zabezpečený presilou rímskych zbraní. Najväčšie zahraničnopolitické úspechy zaznamenal na východe.
Okrem toho si Augustus kkvkvkvaaaak]], prezývaný Augustus{{--}}vznešený. Dodržiaval niekoľko republikánskych koreňov ako tribunát, zaručoval mu zákonodarnú moc a osobnú nedotknutosť, [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] mu umožnila vylúčiť zo senátu opozíciu, funkcia prekonzula bola spojená s najvyšším vojenským vedením, úrad najvyššieho pontifika mu dodal vážnosť v [[Náboženstvo|náboženskej]] oblasti. O republikánskych koreňoch cisárskej moci svedčí aj titul princeps, podľa neho sa nazýva prvé obdobie cisárstva.▼
Prvé obdobie sa nazýva principát, cisár sa delí o moc so senátom. Jeho vznik bol dôsledkom neschopnosti riešiť krízové javy republikou. Sústredenie moci v rukách jednotlivca sa ukázalo byť prijateľným východiskom.
▲
Bezpečnosť ríše a jej územný rozmach boli v rukách [[Rímske vojsko|rímskej armády]]. Tvorilo ju 25 légií po šesťtisíc vojakov a pomocné zbory rozmiestnené najmä na pevnosťami chránenej hraničnej línii{{--}}[[Limes Romanus]].
Řádek 20 ⟶ 24:
Upevnil rímske právo.
Do pomerov na cisárskom dvore tiež zasahovali cisárovné. Bol štyrikrát ženatý. Agrippina, posledná Claudiova manželka, sa snažila zaistiť následníctvo Neronovi,
Začiatok vlády Nera vzbudzoval nádeje na vytvorenie harmonických vzťahov medzi cisárom a senátom. Prvé roky jeho vlády patrili k šťastnému obdobiu v dejinách ríše, bolo to však zásluhou jeho radcov. Po ich smrti sa Nero začal meniť. Stal sa krutým, nedôveroval svojmu okoliu a mal vlastné nekritické presvedčenie o svojom umeleckom nadaní.
Roku 55 dal odstrániť Brittanika a roku 59 dal podnet k vražde svojej matky.
Vo svojom nešťastí, že ľudia málo oceňujú jeho diela, dal roku [[64]] zapáliť Rím, aby získal námet na báseň o horiacej Tróji. Zásluhou toho sa začalo veľké prenasledovanie [[Kresťanstvo|kresťanov]], pri ktorom tiež zomreli [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] a [[Pavol (apoštol)|Pavol]]. Dal vybudovať „nový Rím“.
|