Prusko (brandenbursko-pruská monarchia): Rozdiel medzi revíziami

''V nasledujúcom texte, ak nie je uvedené inak, výraz Prusko označuje celý brandenbursko-pruský štát. ''

Prusko vzniklo tým, že v roku 1618 brandenburský [[kurfirst]] z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] zdedil [[Pruské vojvodstvo]] (porov. [[Prusko (historické územie)]]). Dejiny Pruska sú teda pokračovaním dejín Brandeburska od roku 1618. Budovaniu zjednoteného brandenbursko-pruského štátu sa ako prvý venoval kurfirst [[Fridrich Wilhelm]] (1640-1688), ktorý zaviedol [[absolutizmus]], centralizoval štátnu správu a vybudoval stálu armádu. DobylZískal napríklad [[Zadné Pomoransko]] a [[Magdebursko]] (v roku 1648). Jeho nástupca [[Fridrich III.]] získal kráľovský titul pre územie dovtedajšieho [[Pruské vojvodstvo|Pruského vojvodstva]] (vzniklo teda [[Pruské kráľovstvo]]); získal ho síce len pre to, čo sa neskôr nazývalo [[Východné Prusko]], ale neskôr a najmä v súčasnej literatúre sa výraz Pruské kráľovstvo začal v širšom zmysle používať aj na označenie celého Pruska.

Po celoeurópskej porážke NapoleonNapoleona a [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] (1815) Prusko získalo naspäť [[Poznansko]] (časť bývalého Južného Pruska) a väčšinu svojho územia na západ od Labe spred roku 1806 a okrem toho získalo severné [[Sasko]], ďalšiu časť Pomoranska, [[Vesfálsko]] a [[Porýnie]] južne od Vestfálska.

Po porážke revolúce v roku 1848, ktorá sa usilovala o zjednotenie Nemecka na demokratickom princípe, začal pruský predseda vlády [[Otto von Bismarck]] (1862-1890) v roku 1862 pracovať na násilnom zjednocovaní Nemecka. V roku 1864 získalo Prusko tzv. nemecko-dánskou vojnou [[Šlezvicko]] a [[Holštajnsko]]. V roku 1866 získalo Prusko vojnou s Rakúskom Hannoversko, Hessenské kurfirstvo, Nasavsko a [[Frankfurt nad Mohanom]]. Porážkou Rakúska a získaním vyššie uvedených území sa Prusko stalo najsilnejším nemeckým štátom. V rámci príprav na zjednotenie Nemecka Prusko v roku 1867 založilo Severonemecký spolok (pozri vyššie). Po porážke [[Francúzsko|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] (1870-1871) bolo v roku 1871 vytvorené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] (Nemecká ríša), pričom nemeckým cisárom sa stal pruský kráľ [[WilhelmViliam I. (Nemecko)|Viliam I.]]. Z dôvodu veľkosti územia Pruska, počtu jeho obyvateľov a jeho hospodárskej sily malo Prusko, ako jedna z krajín Nemeckej ríše, v Nemeckej ríši vedúce postavenie; hodnosť nemeckého cisára sa spájala s úradom pruského kráľa a úrad ríšskeho kancelára s úradom pruského predsedu vlády. V nasledujúcom období sa v Prusku stále viac presadzoval [[militarizmus]] a expanzionistická politika, čo napokon bolo jednou z príčin [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] (1914-1918).

Po porážke Nemeckej ríše v prvej svetovej vojne muselo Prusko odstúpiť územia Poľsku (väčšinu Západného Pruska a Poznanska, časť Sliezska), Eupen-Malmedy Belgicku, časť Šlezvicka Dánsku, Hlučínsko Česko-Slovensku; Gdansk, Oblasť Memelu a Územie Sárska sa dostali pod špeciálnu správu. Zároveň boli v roku 1918 boli [[Hohenzollernovci]] zvrhnutí a Prusko (naďalej súčasť Nemeckej ríše) prestalo byť monarchiou. Dostalo nový názov Slobodný štát Prusko. Do roku 1932 v ňom vládli prevažne sociálnodemokratické vlády, potom sa moci v Prusku ujali nacisti a Prusko už existovalo len formálne, pretože fakticky v ňom vládla ríšska vláda. Územia získané Nemeckom počas druhej svetovej vojny (aj tie, ktoré v minulosti patrili Prusku) boli len zriedkavo pričlenené k Prusku (ako napr. územie južne od VýchodnéVýchodného Pruska), väčšinou boli do Nemecka začlenené ako samostatné ríšske župy a podobne.

Po skončení druhej svetovej vojny Prusko de facto prestalo existovať už v roku 1945, de iure bolo zrušené Spojencami vo februári 1947. V roku 1945 bolo pruské územie rozdelené medzi dnešné Nemecko, [[Poľsko]], [[Česko]], [[Bielorusko]], [[Rusko]] a [[Litva|Litvu]].