Protitanková zbraň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5999902 používateľa Alchymista (diskusia) bola vrátená |
→Priebojné strely (granáty) plnokalibrové: úprava obr.; wikilinky |
||
Riadok 94:
=== Delostrelecké strely (granáty) proti obrneným cieľom ===
==== Priebojné strely (granáty) plnokalibrové ====
{| class="wikitable" width="50%" border="1"
| width="20%" align="center" valign="bottom" | [[Súbor:Municia_delostrelecka_granat_01m.png|Protipancierová strela plnokalibrová "tupohlavá"]]
| width="20%" align="center" valign="bottom" | [[Súbor:Municia_delostrelecka_granat_02am.png|Protipancierová strela plnokalibrová s balistickou čapicou]]
Riadok 105:
|Strela priebojná plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou
|}
'''Priebojná strela plnokalibrová "tupohlavá"''' je zhotovená z vysokolegovanej [[Oceľ|ocele]] a tepelne spracovaná [[Kalenie|kalením]]. Hlavovú časť strely je tvarovaná do ogiválneho hrotu s dĺžkou približne 1 kaliber. Hrot musí byť krátky, pretože je extrémne namáhaný a štíhlejší hrot strely by sa pri kolmom dopade mohol roztrieštiť a pri šikmom dopade by sa ľahko zlomil. Predná časť strely je tepelne spracovaná na vysokú tvrdosť, telo na vysokú húževnatosť. Do dna strely je vypracovaná dutina, v ktorej je umiestnená výbušná náplň, ktorá po prieraze pancieru exploduje a ničí zariadenie a posádku tanku. Výbuch trhavej náplne zabezpečuje [[zapaľovač|dnový zapaľovač]] so stopovkou.
Rozmery dutiny záležia na kalibry dela, s ktorého je strela vystrelená a na predpokladanom namáhaní strely pri prenikaní pancierom. Všeobecne platí, že strely malých kalibrov (okolo {{mm|30|m}}) majú dutinu relatívne veľkú, pretože v prípade, že nedôjde k prierazu pancieru, pôsobia ako strely trieštivé a trhavé a na to je potrebná dostatočná náplň trhaviny alebo sa naopak trhavinová náplň a dnový zapaľovač úplne vynecháva, strely stredných kalibrov (60 – {{mm|120|m}}) majú dutinu pomerne menšiu ako strely malých kalibrov (pod {{mm|50|m}}), pretože pevnosť tela strely je dôležitejšia ako ničivý účinok za pancierom, naopak strely veľkých kalibrov (nad {{mm|150|m}} – lodné delá) majú dutinu opäť väčšiu, pretože pevnosť tela je dostatočná a potrebný mohutný ničivý účinok za pancierom.
Takáto strela má dva hlavné nevýhody – vysoký aerodynamický odpor a vysokú pravdepodobnosť odrazu od pancieru pri šikmom dopade viac ako 30° od kolmice, pri dopade pod uhlom viac ako 60° je už 100% odrazov.
Řádek 119 ⟶ 123:
'''Strely (granáty) plnokalibrové jadrové'''
{| class="wikitable" width="30%" border="1"
| align="center" valign="bottom" | [[Súbor:Municia_delostrelecka_granat_05am.png|Strela protipancierová jadrová s balisticky výhodným tvarom]]
| align="center" valign="bottom" |[[Súbor:Municia_delostrelecka_granat_06am.png|Strela protipancierová jadrová cievkového tvaru]]
Řádek 135 ⟶ 139:
Plnokalibrové priebojné jadrové strely prešli najväčším rozvojom počas druhej svetovej vojny a po nej. Strely s balisticky výhodným tvarom používali predovšetkým nemecké vojská, čo im v spojení s kvalitnejšími zameriavačmi umožňovalo začínať boj na väčšiu diaľku, strely cievkového tvaru používali sovietske vojská (strely prvého typu pre {{mm|57}} kanóny, druhého typu pre {{mm|85}} kanóny) a britské vojská (strely tretieho typu).
Plnokalibrové strely s priebojným jadrom sa v súčasnosti používajú pre boj s tankami len pre malokalibrové automatické kanóny pre použitie na lietadlách, ktoré útočia na slabšie pancierované vrchné časti tankov. V typických kalibroch tankových kanónov sa nedá dosiahnuť potrebná priebojnosť pre prerazenie čelných pancierov modernejších tankov a tak bol tento druh protitankovej munície opustený koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]].
==== Priebojné strely podkalibrové ====
| |||