Hierapolis: Rozdiel medzi revíziami

'''Hierapolis''' ([[gréčtinaStarogréčtina|gr.]] Ἱεράπολις) bolo [[antika|antické]] [[mesto (všeobecne)|mesto]] na kopci nad [[termálna voda|termálnymi]] [[kúpele|kúpeľmi]] [[Pamukkale]] na území dnešného [[Turecko|Turecka]] neďaleko [[Denizli]]. Kedysi patrilo do Frýgijského kráľovstva.

Od roku [[1988]] je vedenézapísané v zoznamochna [[Svetové dedičstvo UNESCO|UNESCA]]zozname ako významná lokalita Svetovéhosvetového dedičstva v]] [[Európa|EurópeUNESCO]].

Mesto bolo postavené pri svahu hory nad [[travertín]]ovou [[riečna terasa|terasou]] Pamukkale v údolí rieky ''[[Gediz (rieka)|Hermos]]'' s [[minerálny prameň|minerálnymi prameňmi]], medzi mestami [[SardesoSardy]] a [[Apameia Kibotos]]. Toto miesto bolo už za antických čias známe vďaka impozantným bielym terasám, ktoré vznikli z [[minerál]]ov odparených [[voda|vôd]] tunajších horúcich [[prameň (voda)|prameňov]].

Mesto prosperovalo vďaka využitiu horúcich prameňov pri farbení [[vlna|vlnených]] [[tkanina (textil)|tkanín]] a tiež vďaka prekvitajúcemu [[obchodná činnosť|obchodu]] s tkaninami.

Spoľahlivé poznatky o existencii starovekého mesta pochádzajú z [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]], hoci neisté indície boli známe už z oveľa skoršieho obdobia. Pôvodné osídlenie tvorili príslušníci [[Gréci|gréckeho]] kráľovstva [[Frýgia]]. V roku [[17]] po Kr. bolo mesto zničené silným [[zemetrasenie|zemetrasením]]. Neskôr bolo znovu zrekonštruované a rozšírené. [[1. storočie|1.]] a [[2. storočie]] po Kr. bolo obdobím ďalšieho intenzívneho rozvoja mesta a vtedy vznikli aj mnohé stavby, [[termálne kúpele]], [[divadloDivadlo (budova)|divadlá]], [[amfiteáter (stavba)|amfiteátre]] a [[chrám]]y. Hoci mnohé budovy odolali neskôr i bojom počas [[vojna|vojny]] medzi [[TurciOsmanská ríša|Turkami]] a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]], mesto bolo úplne zničené počas druhého veľkého zemetrasenia v roku [[1334]].

Informácie o jeho živote i jeho dielo „Výklad slov Pána“ (''Logión kyriakón exegésis'') sa stratili, no zachovali sa jeho stručné citáty u [[IreneusIrenej z Lyonu|IreneaIreneja z Lyonu]] († [[202]]) a u [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia]], ktoré ako najstaršie svedectvá o [[evanjelium (spisy)|evanjeliách]] majú veľký význam.

Ireneus sa o Papiovi vyjadruje ako o „starom“, spomína ho, ako poslucháča apoštola Jána a priateľa [[Polykarp zo Smyrny|Polykarpa zo Smyrny]] († okolo r. [[160]]).

*[[Agora (námestie)|Agora]]