Hlas (časopis): Rozdiel medzi revíziami

Nesporným prínosom bola orientácia hlasistov na hospodársku prácu medzi ľudom (zakladanie potravných družstiev, hospodárskych spolkov, vzájomných pomocníc a pod.), v čom vedome, pravda na inej úrovni, chceli nadväzovať predovšetkým na ľudovýchovnú a osvetovú prácu Daniela Licharda. Pozitívna bola aj ich podpora československej spolupráce, rozvíjanej z českej strany slovakofilmi (Adolf Heyduk, Jozef Holeček, Rudolf Pokorný, Karel Kálal a iní.). Treba však zdôrazniť, že hlasisti nekriticky súhlasili aj s výbojným kapitalizmom, s expanzívnou politikou českej veľkoburžoázie a s jej koristníckym vzťahom ku Slovensku a k Slovákom. Významnú úlohu v československým vzťahoch mala v tejto dobe Československá jednota, založená 5. mája 1896 v Prahe.

 

 

Hlas vychádzal v náklade 600 – 800 exemplárov, pričom však už na konci druhého ročníka redakcia oznámila, že až 40 % predplatiteľov si predplatné za časopis nesplatilo. V posledných dvoch ročníkoch, vedených dr. Vavrom Šrobárom Hlas zúžil svoju tematiku. Zameral sa hlavne na otázky filozofické a stratil na bohatstve a pestrosti spravodajstva, čo zapríčinil hlavne nedostatok dopisovateľov. Náklad časopisu vtedy klesol na 400 exemplárov. Roku 1904 mal Vavro Šrobár deficit 1142 korún, ktoré musel aj po zániku časopisu splácať zo svojho. V Slovenskom týždenníku síce vyšlo roku 1905 / č. 8 s. 6 / oznámenie o obnovení Hlasu, ktorý mal vychádzať naďalej v Budapešti s novou redakciou: Jozef Gregor-Tajovský, dr. Ivan Hálek, Milan Hodža, Igor Hrušovský, Fedor Houdek, dr. Ján Jesenský, dr. Ján Ruman, dr. Ján Smetanay, dr. Vavro Šrobár, Anton Štefánek, František Votruba a iní, no z tohto nakoniec zišlo. Roku 1927 sa síce Šrobárovi podarilo založiť časopis Hlas, ale išlo tu len o čisto formálne obnovenie, lebo tento časopis so starým Hlasom a s hlasizmom, nemohol mať takmer nič spoločného.