Kaspické more: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>, ktorá sa však stále zmenšuje a dnes má už len asi 3/4 svojej pôvodnej rozlohy, je najväčším jazerom sveta. Dosahuje maximálnu hĺbku až {{m|1025|m}}<ref name="čeman"/> a najplytšie je na severe v oblasti Achtuby pri ústí [[Volga|Volgy]]. [[Salinita]] Kaspického mora je približne 1,2 %, čo je asi tretina salinity svetových [[More|morí]]. Je zoZo severu na juh je {{km|1200|m|w}} dlhé a priemerne {{km|320|m}} široké. Jeho hladina leží {{m|28.5|m}} pod úrovňou [[svetový oceán|svetového oceánu]] a je najnižším bodom európskeho svetadielu. Rozloha [[povodie|povodia]] je {{km2|3500000|w}}.

* Tjulenyje araly,

Z rastlín prevládajú sinice a rozsievky. Novo sa objavilo mnoho červených a hnedých vodných rastlín. Z kvitnúcich sú najrozšírenejšie vocha morská a táhlice. Najväčšiu rastlinnú masu tvoria parožnatky (do {{kg|30}} na {{m2|1}} dna). Niektoré organizmy sa prisťahovali do Kaspiku pomerne nedávno, či už na trupytrupoch člnov a lodí (slávky, rhizosolenia, svijonožci a tiež kraby) alebo priamo prostredníctvom človeka (mugil hlavatý, nereidky a zástupcovia syndesmya). Celkovo je tu veľmi veľa endemických druhov. Pôvod živočíchov je väčšinou neogénny, ktoré v dôsledku častých zmien slanosti prešli značnými zmenami. Z rýb tutam patria jesetery, slede, kilky, hlaváče a zástupcovia druhu benthophilus. Z mäkkýšov to sú to srdcovky. Z bezstavovcov sú to zástupcovia pontogammarus, huby a jeden druh medúz. Okrem toho tu žije 15 druhov bezstavovcov prisťahovaných z arktických a stredozemských krajín povodia. Významnú skupinu tvoria živočíchy sladkovodného pôvodu (zubáč obyčajný).