|
jksdfkgdlfgndjlgngfgfjghjghdfjhjmnfj
Helenka lelovka bola to francúzka prostitútka v Rockfore.Prešmykol ju Danko Solnica
== Politická činnosť ==
Od začiatku 50. rokov bola aktívna v komunálnej politike v [[Dartford]]e, v roku [[1959]] bola prvýkrát zvolená do [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]]. V dobe vlády Konzervatívnej strany (do roku [[1964]]) bola aktívna v oblasti sociálneho zabezpečenia. Počas svojho pôsobenia v opozícii bola postupne hovorca konzervatívcov pre oblasť bývania a vidieka, tieňovou ministerkou financií, potom priemyslu a nakoniec tieňovou ministerkou [[Školstvo|školstva]]. Ako jedna z mála konzervatívnych poslancov a poslankýň napríklad podporila [[Dekriminalizácia|dekriminalizáciu]] [[Homosexualita|homosexuality]].
=== Ministerka školstva ===
Roku [[1970]] bola vymenovaná [[Minister školstva|ministerkou školstva]] vo vláde [[Edward Heath|Edwarda Heatha]]. Verejné protesty vyvolali jej zrušenie podávania [[Mlieko (cicavce)|mlieka]] zdarma pre školské deti do 11 rokov. Jej činnosť v úrade bola zameraná na podporu úplného stredoškolského vzdelávania na úkor prostého základného. Podarilo sa jej tiež uchrániť novozaloženú [[Open University]] pred zrušením. Súčasne obmedzovala finančné prostriedky neproduktívnym vzdelávacím programom, čím si znepriatelila ľavicových akademických funkcionárov (ktorých bola na univerzitách väčšina).
=== V čele opozície ===
Po prehre konzervatívcov vo voľbách v roku [[1974]] sa stala tieňovou ministerkou životného prostredia. [[11. februára]] [[1975]] bola po odstúpení [[Edward Heath|Edwarda Heatha]] zvolená za predsedníčku [[Konzervatívna a unionistická strana|Konzervatívnej strany]]. V zahraničnej politike vystupovala útočne proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], jeden z jej prejavov jej vyniesol v sovietskych novinách ''Červená hviezda'' prezývku ''Železná lady''. Thatcherová prestala podporovať predchádzajúce iniciatívy konzervatívcov k preneseniu vládnych kompetencií pre [[Škótsko]], kritiku vyvolali aj jej výroky o ľuďoch inej farby pleti.
V zime [[1978]]-[[1979]] dokázala dobre využiť vlny [[štrajk]]ov a rastúcej [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]] za [[Labour Party|labouristickej]] vlády a zvíťazila vo voľbách roku [[1979]].
=== Predsedníčka vlády ===
Predsedníčkou vlády [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] sa Margaret Thatcherová stala [[4. mája]] [[1979]] a ako hlavné úlohy si vytýčila zastavenie ekonomického prepadu a zoslabenie úlohy štátu v národnom [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|hospodárstve]]. V zahraničnej politike sa snažila posilniť pozíciu Spojeného kráľovstva, najmä prostredníctvom spolupráce so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] (USA), vedenými prezidentom [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]].
==== Domáca politika ====
Začiatkom svojej vlády musela čeliť [[Hladovka (odmietanie potravy)|hladovke]] prívržencov [[Írska republikánska armáda|Írskej republikánskej armády]], ktorí sa domáhali obnovenia štatútu [[Politický väzeň|politických väzňov]] pre svojich kolegov. Hoci tieto požiadavky odmietla, pripustila v Anglo-írskej dohode z roku [[1985]] právo [[Írsko|Írskej republiky]] na spoločný dohľad nad situáciou v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]].
V [[Ekonómia|ekonomickej]] oblasti išlo o prívrženkyňu teoretického smeru zvaného [[monetarizmus]], amerického ekonóma Miltona Friedmana. Mala ale tiež blízko k tzv. [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej škole ekonómie]], ktorej popredným predstaviteľom bol [[Friedrich August von Hayek|Friedrich Hayek]], hoci monetarizmus a rakúska škola sa od seba značne líšia napríklad v oblasti peňažnej politiky. Uprednostňovala [[Nepriama daň|nepriame dane]] pred daňami priamymi, predovšetkým pred [[Daň z príjmov|daňou z príjmu]].
Keď Margareth Thatcherová prevzala vládu, Veľká Británia, nazývaná "chorým mužom Európy", prechádzala obdobím hlbokej stagnácie. Prepadla sa z 1. miesta v Európe na miesto 4. (Za SRN, Francúzsko a Taliansko) ako v raste HDP, tak v parite kúpnej sily a v rokoch po ropnej kríze a páde akcií v roku 1973 dokonca jej HDP klesal. Štátne podniky, zamestnávajúce vyše 30% pracovných síl krachovali jeden po druhom. Veľká moc odborov bránila ich reštrukturalizáciu alebo ich likvidáciu. Výdavky vlády pritom stále rástli, vzdor klesajúcemu HDP a tak sa Británia čoraz viac zadlžovala. Ročná miera inflácie sa pohybovala okolo 18%.
Prvými opatreniami jej vlády teda bolo znižovanie vládnych výdavkov, zníženie, či zastavenie podpory krachujúcim podnikom, privatizácia podnikov, ktoré ešte bolo možné zachrániť a stabilizácia cien.
Okamžitým výsledkom týchto opatrení bolo prudké zvýšenie nezamestnanosti z 1 milióna na tri milióny v roku 1984 (z necelých 5% na viac ako 12%), na čo nebola Británia ani zvyknutá, ani pripravená. To vyvolalo mohutné protesty odborov, ktoré vyvrcholili štrajkom usporiadaným Odborovým zväzom baníkov, ktorý nesúhlasil s uzatvorením dvadsiatich stratových baní. Štrajk, trvajúci od marca 1984 do apríla 1985 bol súdom vyhlásený za nezákonný, pretože vodca zväzu Arthur Scargill odmietol vyhlásiť hlasovanie o jeho konaní. Následkom neúspešného štrajku bolo uzavretie dvadsiatich piatich baní ihneď, ďalšie (celkom 97) boli uzavreté postupne do roku 1992. Boj proti štrajku baníkov bol súčasťou jej úsilia o oslabenie doteraz veľmi silného vplyvu [[Odbory|odborov]] v hospodárskom živote Spojeného kráľovstva. V dôsledku jej politiky bolo odborové hnutie na niekoľko rokov ochromené a demoralizované.
Od druhej polovice roka 1984 nezamestnanosť klesala až do konca jej vlády, kedy predstavovala 7%.
Infláciu sa podarilo stabilizovať už v roku 1981; počas prvého obdobia výrazne klesla, v druhej polovici 80. rokov začala opäť mierne stúpať.
Výsledkom politiky Thatcherovej a Konzervatívnej strany bolo paradoxne víťazstvo vo voľbách v roku 1983, kde konzervatívci získali väčšinu 397 kresiel (oproti 339 vo voľbách v roku 1979).
V druhom volebnom období sa zamerala na redukciu štátneho vplyvu v ekonomike a začala rozsiahlu [[Privatizácia|privatizácii]] štátom vlastnených podnikov. Tieto kroky v oblasti hospodárskej politiky vyvolali rad protestov. Napríklad jej materská [[University of Oxford|Oxfordská univerzita]] jej odmietla udeliť [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]], ktorý spravidla dostávali absolventi, ktorí sa stali predsedami vlády. Presadila aj presunutie časti daní na lokálnu úroveň. Tieto dane boli však potom výrazne vyššie a nepopularita týchto dávok bola pravdepodobne jednou z hlavných príčin jej politického pádu.
==== Politika v rámci Európskeho spoločenstva ====
V roku [[1979]] na konferencii v [[Dublin]]e požadovala zaručenie spätných platieb vtedajšieho [[Európske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS) [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] minimálne v takej výške, aké dosahovali vlastné britské platby. Od roku [[1984]] je Spojenému kráľovstvu priznaný každoročné rabat vo výške 66% rozdielu medzi platbami pre potreby Európskeho spoločenstva, teraz [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), a britskými príjmami od neho. Spory o jeho redukciu sú na európskej úrovni vedené dodnes. Koncom 80. rokov sa dostala do rozporu s ministrom financií [[Nigel Lawson|Nigelom Lawsonom]], ktorý pripravoval Britániu na vstup do [[Európsky menový systém|Európskeho menového systému]] (EMS). Tento prvý krok k vytvoreniu spoločnej európskej meny ([[Euro|eura]]) a eventuálnemu zrušeniu britskej libry za svoju krajinu odmietla. V dôsledku toho si Spojené kráľovstvo dodnes ponechalo svoju vlastnú menu.
==== Zahraničná politika ====
[[Súbor:Thatcher_-_Reagan_c872-9.jpg|náhľad|Ako Margaret Thatcherová, tak americký prezident [[Ronald Reagan]] presadzovali dereguláciu cien, menšiu úlohu vlády a väčší podiel voľného obchodu v riadení ekonomiky.]]
V 80. rokoch jej vláda odmietala politiku [[Embargo (zákaz obchodovania)|embarga]] [[Organizácia Spojených národov|OSN]] voči režimu [[apartheid]]u v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], aj keď embargo v podstate dodržiavala. [[Africký národný kongres]], za ktorý bol neskôr zvolený prezidentom [[Nelson Mandela]], označila v roku [[1987]] za "typickú teroristickú organizáciu".<ref>[http://www.guardian.co.uk/politics/2013/apr/08/south-africa-margaret-thatcher-death South Africans give mixed response to Margaret Thatcher death] ''The Guardian'', 8. 4. 2013.</ref>
[[2. apríla]] [[1982]] vykonala armáda [[Argentína|Argentíny]] inváziu na [[Falklandy]], čo je britské zámorské územie, na ktoré Argentína uplatňuje nárok už od jeho obsadenia Veľkou Britániou v roku [[1830]]. Po dvoch mesiacoch a ťažkých stratách na lodiach Argentíny aj Spojeného kráľovstva boli boje ukončené britským víťazstvom. Súčasne boli posilnené vzťahy s vojenskou diktatúrou [[Augusto Pinochet|Augusta Pinocheta]] v [[Čile]]; Thatcherová okrem iného obdivovala reformy v prospech voľného trhu, ktoré jeho režim presadil.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/198604.stm Pinochet – Thatcher's ally] ''BBC News'', 22. 10. 1998. Ověřeno k 10. 4. 2013.</ref>
Vojna bola spojená so zdvihnutím [[Militarizmus|militaristickej]] vlny v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Jej úloha vo [[Vojna o Falklandy|Falklandskej vojne]] vzbudzuje dodnes kontroverzie, avšak jej volebné preferencie počas vojny vzrástli a umožnili jej prekonať nepriaznivé vplyvy v prvom období jej vedenia krajiny, trápenej vysokou nezamestnanosťou a infláciou.
V [[Studená vojna|studenej vojne]] medzi západnými demokraciami a tzv socialistickým táborom trvala až do roku [[1984]] na ostro protisovietskom postoji. Aj potom túto svoju politiku len zmiernila vzhľadom na zmeny v samotnom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] po nástupe [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michaila Gorbačova]] do vedenia tejto veľmoci.
V čase masového medzinárodného hnutia za jadrové odzbrojenie a prevahy politiky ''[[détende]]'' v [[Západná Európa|Západnej Európe]] súhlasila k prítomnosti amerických lodí s atómovými hlavicami v britských vodách. Toto rozhodnutie viedlo Sovietsky zväz k tomu, že znovuzprovoznil flotilu ponoriek 667A triedy Yankee a začal tak svojimi 24 ponorkami s 16 jadrovými silami ohrozovať pobrežia Spojeného kráľovstva a USA. Toto opatrenie viedlo až ku stretu dvoch ponoriek v roku 1986 a potopenie sovietskej ponorky [[K-219]] po zrážke s americkou ponorkou. Po tejto udalosti, po ktorej v [[Sargasové more|Sargasovom mori]] leží na dne sovietska ponorka s 48 jadrovými hlavicami a dvoma jadrovými reaktormi, a po Černobyľskej jadrovej katastrofe došlo v roku [[1987]] k uzavretiu zmluvy [[Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty|INF]] aj cez jej nesúhlas.
Podľa bývalého nemeckého kancelára [[Helmut Kohl|Helmuta Kohla]] bola Thatcherová po skončení studenej vojny odporkyňou [[Zjednotenie Nemecka|znovuzjednotenia Nemecka]]. Jej aktívne angažmán proti rýchlemu zjednoteniu Nemecka potvrdzujú aj dokumenty sprístupnené verejnosti britským ministerstvom zahraničia v roku [[2009]].<ref>Thatcher's fight against German unity, http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/8251211.stm BBC, 11 September 2009</ref>
V roku [[1984]] uzavrela počas svojej návštevy vtedajšej britskej [[korunná kolónia|korunnej kolónie]] [[Hongkong|Hongkongu]] zmluvu s [[Čína (civilizácia)|Čínou]] o pripojení tejto kolónie k Čínskej ľudovej republike s platnosťou od roku [[1997]] s tou výhradou, že nasledujúcich 50 rokov bude zachovaná politická [[autonómia]] Hongkongu s početnými, obzvlášť ekonomickými [[Privilégium|privilégiami]] a odlišnosťami.
Za jej vlády bola za britskej účasti zahájená [[druhá vojna v Perzskom zálive]], ktorá viedla k oslobodeniu [[Irak]]om okupovaného štátu [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]].
== Politický pád ==
| 