Harold Wilson: Rozdiel medzi revíziami

'''James Harold Wilson, barón Wilson of Rievaulx''', KG, OBE, FRS, PC (* [[11. marec]] [[1916]], [[Huddersfield]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[24. máj]] [[1995]], [[Londýn]]) bol britský politik. V rokoch 1964–1970[[1964]] – [[1970]] a 1974–1976[[1974]] – [[1976]] zastával funkciu predsedu vlády za labouristickú[[Labouristická strana|Labouristickú stranu]].

V roku [[1945]] bol poprvýkrát zvolený do Dolnej snemovne, v roku 1[[947]] sa stal ministrom obchodu ako najmladší člen britskej vlády v 20. storočí. V roku [[1951]] odstúpil na protest proti zavedeniu poplatkov do britského zdravotného systému. V roku [[1954]], keď boli labouristi v opozícii, sa stal kancelárom pokladu (ministrom financií). Počas päťdesiatych rokoch sa posunul zo straníckej ľavice k pravicovému krídlu, čo ho stálo i jeho kreslo, ktoré vymenil za ministerstvo zahraničízahraničia. Po náhlom úmrtí predsedu strany Hugha Gaitskella bol zvolený za predsedu labouristickejLabouristickej strany a zvíťazil s ňou tesnou väčšinou vo voľbách roku [[1964]].

Počas svojho úradovania sa stretával so zložitou hospodárskou situáciou – vysokou infláciou i nezamestnanosťou a rozpočtovými schodkami. Napriek tomu odmietal [[devalvácia|devalváciu]] [[anglická libra|britskej libry]]. Keď k nej bol v roku [[1967]] nakoniec donútený pristúpiť (1967), dokázal ju mediálne prezentovať ako úspech. Infláciu[[inflácia (ekonomika)|Inflácii]] zamedzoval prostredníctvom cenovej kontroly. Založil niekoľko inštitúcií pre podporu hospodárstva a ekonomického rastu. Za jeho vlády prebehlobolo mnohoveľa štrajkov, jednájeden z najvýznamnejších bola organizovanáorganizovali dopravnýmidopravné odbormiodbory. V oblasti školstva bola za Wilsonovej vlády zriadená Open University.

VZa zahraničnejprvej politikeWilsonovej došlovlády za prvých Wilsonovych vlád kvypukli nepokojomnepokoje v mnohých bývalých britských kolóniách, predovšetkým v Rhodézii a Južnej Afrike. Wilson bol odporcom rhodezkéhorhodezského belošského predsedu vlády Iana Smitha, ktorý bránilupieral černošskej väčšine rozhodovacie právo v zemi. Bol vystavený veľkému tlaku zo strany [[Spojené štáty|USA]], aby vyslal britské jednotky do [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny.]], Kk tomutočomu ale nikdy nedošlo. Wilsonova vláda sa obmedzila na slovné protesty, napríklad po náletoch na [[Hanoj]] a [[Haiphong]].

V druhej polovici 60. rokoch došlo k výraznému prílivu [[prisťahovalectvo|imigrantov]] do Spojeného kráľovstva, čo dokázala využiť konzervatívna opozícia.