Katarína II. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 17:
== Manželstvo a materstvo ==
Napriek tomu, že sa cárovná snažila Katarínu úplne izolovať tiež od politiky, podarilo sa jej postupne nadviazať kontakty s vplyvnými kruhmi.
Riadok 27:
Katarína II. sa zakrátko zbavila politickej závislosti od [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]], zdedenej po Petrovi III., napriek tomu sa Rusko na bojisko sedemročnej vojny už nevrátilo. Naopak roku [[1764]] uzavrela cárovná dohodu s [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] o kontrole vnútropolitického vývoja v Poľsku, pretože potrebovala priazeň pruského kráľa, aby mohla zasahovať do poľských záležitostí. Vnútorne slabé [[Poľsko]] sa už roky zmietalo v anarchii. Tento stav ruskej diplomacii veľmi vyhovoval, lebo poľský štát sa tak postupne dostal celkom do ruského vplyvu. Roku [[1764]] zvolil sejm pod „kontrolou“ ruských vojenských jednotiek za posledného poľského kráľa v podstate bezvýznamného litovského šľachtica [[Stanislav II. August Poniatowski|Stanislava Poniatowského]], ktorý za vlády Alžbety Petrovny prebýval v Petrohrade, kde sa zblížil s Katarínou osobne. Všetkým snahám reformovať politický systém Poľska a upevniť tak poľský štát zvnútra ruská vláda zabránila.
==
V tej dobe si Katarína písala s poprednými osvietenskými mysliteľmi západnej Európy, ako boli [[Voltaire]], [[Montesquieu]], [[Denis Diderot|Diderot]] alebo [[Jean Baptiste le Rond d´Alembert|d'Alambert]], čo jej prinieslo v Európe veľkú popularitu. Jej oficiálne deklarované osvietenské postoje však boli často v rozpore s jej konkrétnou politikou a mnohí historici ich preto berú ako púhu pózu. Roku 1767 zvolala veľkú zákonodarnú komisiu, ktorá mala vypracovať pre Rusko nový zákonník. Pokiaľ by sa účastníci riadili jej propozíciami, v ktorých – ako sa sama v korešpondencii priznala – „''vymačkala prezidenta Montesquieua''“, stalo by sa vtedy ruské impérium razom najslobodomyseľnejším štátom. Komisia, ktorej konania poznamenali rozpory medzi jednotlivými sociálnymi skupinami, však boli nasledujúceho roku rozpustené pod zámienkou začínajúcej vojny s Tureckom. K obnoveniu jednaní už nikdy nedošlo.
== Prvá rusko-turecká vojna ==
V rusko-tureckej vojne v rokoch [[1768]] – [[1774]] dosiahlo Rusko, napriek tomu, že sa zdalo na boj nie celkom pripravené, absolútnu prevahu na súši aj na mori. V júli [[1770]] zvíťazila ruská flotila pri Česmenskom zálive v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a rok neskôr obsadili Rusi územie krymského chanátu, ktorý bol vazalom Turecka. Mierovou zmluvou z Küčük-Kainardže medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a Ruskom bola Katarína Veľká vyhlásená za „ochrankyňu pravoslávneho obyvateľstva“ v celej tureckej ríši a Krym sa stal nezávislým od Turecka. Fakticky však podliehal od samého začiatku ruskej kontrole. Rusko získalo Azov a rad ďalších významných pevností v Čiernomorí. Ruské loďstvo konečne smelo plávať Bosporom a Dardanelami. Čierne more, ktoré sultán dosiaľ strážil „''ako pannu vo svojom háreme''“, prestalo byť výlučne tureckou zónou.
== Prvé delenie Poľska ==
|