Dalimír Hajko: Rozdiel medzi revíziami

|Dátum narodenia = [[5. júl]] [[{{dnv|1944]]|7|5}}

prof. PhDr. '''Dalimír Hajko''', DrSc. (* [[5. júl]] [[1944]], [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]]) je slovenský vysokoškolský [[učiteľ|pedagóg]], [[filozof]], [[Kulturológia|kulturológ]], literárny kritik a [[esej]]ista. Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]], Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]] a v [[Národné osvetové centrum|Národnom literárnom centre]]. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF]] v [[Nitra|Nitre]]. <ref>Profil Dalimíra Hajka na stránke katedre kulturológie FF UKF v Nitre at http://www.kkult.ff.ukf.sk/pracovnici/prof-phdr-dalimir-hajko-drsc</ref> <ref>Dalimír Hajko na osobnosti.sk at http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=436</ref> Do činnosti Dalimíra Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, [[Existencializmus|existencialistická]] a [[Marxizmus|marxistická]] filozofia. <ref>LEIKERT, J. Cestami filozofie a literatúry (Zborník z Kolokvia o živote a diele prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc.). Nitra: Kulturologická spoločnosť. 2009. 309 s. ISBN 978-80-969481-8-5 s. 30-31, 75-76 </ref>

Narodil sa v Mytnej v rodine bratislavského kníhkupca Jozefa Hajka. Od útleho detstva žil v [[Bratislava|Bratislave]], kde vychodil základnú školu a v roku [[1961]] zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v Československom rozhlase v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na [[Filozofická fakulta|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]]. Štúdium ukončil v roku [[1967]]. Prednášal na [[Univerzita Komenského|Univerzite Komenského]] v Bratislave, na Trnavskej univerzite, Prešovskej univerzite -– a v rámci študijného pobytu aj na University of Bombay. Stal sa vedeckým pracovníkom [[Ústavu filozofie a sociológie SAV]], odkiaľ roku [[1986]] prešiel do Literárnovedného ústavu [[SAV]]. Roku [[1975]] získal titul CSc., roku [[1987]] DrSc. Od roku [[1991]] bol redaktorom [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]],neskôr viedol literárnokritický a vedecký výskum v [[Národné literárne centrum|Národnom literárnom centre]], kde v období 1998 {{- -}}1999 pôsobil aj ako poverený generálny riaditeľ. Habilitoval sa roku [[2000]] a inauguroval sa roku [[2002]] v odbore dejiny filozofie. Pôsobí na katedre Kulturológie a na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je spolumajiteľom knižného vydavateľstva H & H a členom Prezídia Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR.

* Knižne debutoval filozofickými esejami ''Rozpätie dňa'' -– [[1975]], v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci [[20. storočie|20. storočia]], pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera.

* Na svoj debut nadväzuje v knihe Rozpätie dna a noci -– [[1992]]. Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi dosahovania harmónie v človeku, pričom zdôrazňuje princípy kresťanského humanizmu a viery v dobro človeka.

* Knihy ''Niekoľko inšpirácií'' -– [[1976]] a ''Sondy'' -– [[1977]] -– sú súbormi esejí a literárnofilozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie.

* Kniha ''Filozofia a socialistická kultúra'' -– [[1979]] -– je analýzou vzťahu kultúry a civilizácie, problému kultúrnej hodnoty, otázky pokroku v kultúre a ďalších problémov z oblasti filozofie kultúry.

* V štúdii ''Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku'' -– [[1986]] -– skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť. Práca zahrňuje obdobie od prvých kontaktov s marxizmom v štúrovskom období až po začiatky leninskej etapy v rozvoji [[Marxizmus|marxizmu]] a marxistickej filozofie u nás. Autor precízne pracuje s dobovou literatúrou a čerpá taktiež z novinových a časopiseckých článkov, [[Esej|esejí]], úvah a pod. V práci analyzuje prvé kontakty s marxizmom a myšlienkami socialistického hnutia, v historicko-filozofickom bádaní; prienik marxistických názorov na [[Slovensko]] v analýze vzťahu s rozvojom organizovania robotníckeho hnutia a na záver zavŕšenie procesu prenikania marxizmu pod vplyvom ruskej revolúcie v roku [[1905]], [[VOSR]] (zameriava sa na činnosť [[Davisti|davistov]] ako [[Ladislav Szántó|Szantó]], [[Andrej Sirácky|Siracký]], [[Daniel Okáli|Okáli]], [[Ladislav Novomeský|Novomeský]]). Autor taktiež skúma davistov v interdisciplinárnych kontextoch a venuje taktiež priestor ich názorom na otázky historickej [[Kontinuita|kontinuity]], [[materialistická dialektika|materialistickej dialektike]] a teórii poznania, vzťahu [[spoločnosť]] a [[jednotlivec]], vzťahu [[materializmus|materializmu]] a [[Prírodné vedy|prírodných vied]] a taktiež otázky [[kultúra|kultúry]]. <ref>HAJKO, Dalimír. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava : Pravda , 1987.</ref>

* Dielo ''Tvorcovia veľkých myšlienok'' -– [[1987]] je súborom biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva.

* Kniha esejí ''Okamihy poézie'' -– [[1990]] je zbierkou filozofujúcich literárnych reflexií o zmysle umeleckej tvorby a význame poézie v každodennom živote človeka.

* Vyrovnávaním sa s myšlienkovým odkazom existencialistickej filozofie v literárnom kontexte je kniha ''Existencia v literatúre'' -– 1996.

* Významnej osobnosti modernej slovenskej poézie sa venoval v monografii ''Jan Stacho'' -– 1998.

* Monografia ''Filozofické návraty a vízie'' sa venuje dejinám filozofického myslenia na Slovensku v [[19. storočie|19. storočí]] -– 2001.

* Knižná štúdia ''Päťdesiat rokov slovenskej poézie'' z roku [[2004]] analyzuje vývin tohto literárneho druhu v rokoch [[1948 ]]{{- -}}[[1998]]

* V knihe ''Globalizácia a kultúrna identita'' sa vyrovnáva s aktuálnymi otázkami civilizačno-kultúrnych procesov -– 2005.

* ''Filozofické návraty a vízie'' - – z dejín filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí. 2007.

* Monografia "''Úvod do indickej filozofie''" je výsledkom dlhodobého bádania v oblasti dejín starej indickej filozofie a náboženstva -– 2008.

* ''Vrúcnosť a čin (Kierkegaardovské meditácie) ''-  ''Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela [[Søren Kierkegaard|Sørena Kierkegaarda]], ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka.''<ref>http://www.martinus.sk/?uItem=123735</ref> -– 2012.

* ''Július Madarás (kazateľ, humanista, človek) ''<ref>http://www.bux.sk/knihy/207477-julius-madaras-kazatel-humanista-clovek.html</ref> - – 2012.

[[Kategória:NarodeniaOsobnosti vz 1944Mýtnej]]