Veľké Leváre: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 169 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (wikiodkazy)
'''Veľké Leváre''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Malacky|Malacky]].
 
V súčasnosti majú niečoobec vyše3 3500576 obyvateľov. Pozoruhodnosťami obce je [[kostol]] Mena Panny Márie, z roku [[1733]], ktorý je akosi väčší, než by obyvatelia v čase výstavby potrebovali, čo svedčí o tom, že sa staval z nejakej inej príčiny než praktickej – ako pamätník víťazstva nad [[Turci|Turkami]] (po [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika|bazilike]] je to najväčší kostol na [[Záhorie|Záhorí]]). Je tu tiež [[kaplnka]] z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie.
 
Zaujímavosťou je Habánsky dvor, čo je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je Múzeum habánskych remesiel. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Donedávna ([[2005]]) fungovala v prekrásnom kaštieli s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa.
 
== Krajina ==
Obec Veľké Leváre leží na [[Záhorie|Záhorí]], na západnej strane [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]]. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky [[Morava (rieka)|Moravy]], ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta [[Malacky]]. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s [[Moravský Svätý Ján|Moravským Svätým Jánom]] a [[Závod]]om, na východe so [[Studienka|Studienkou]], na juhu s Malackami, [[Kostolište|Kostolišťom]] a [[Gajary|Gajarmi]], na západe s [[Malé Leváre|Malými Levármi]] a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie [[Terciér|treťohorné]] íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdisk vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdište husi veľkej. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť Lakšársky potok. Na južnom okraji obce tečie potok Rudava, ktorý pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku {{km|45|m}} a pri obci Gajary sa vlieva do rieky Moravy. V [[Rudava|Rudave]] sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do [[Okres Malacky|okresu Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].
Obec Veľké Leváre leží na [[Záhorie|Záhorí]], na západnej strane
[[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]]. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky [[Morava (rieka)|Moravy]], ktorá vytvára
hranicu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta [[Malacky]]. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s [[Moravský Svätý Ján|Moravským Svätým Jánom]] a [[Závod]]om, na východe so [[Studienka|Studienkou]], na juhu s Malackami, [[Kostolište|Kostolišťom]] a [[Gajary|Gajarmi]], na západe s [[Malé Leváre|Malými Levármi]] a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa
nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie [[Terciér|treťohorné]]
íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a
štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s
menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v
ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby
a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri
rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa
hniezdišť vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdište
husi veľkej. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na
severozápade. Na západe odvodňuje časť Lakšársky potok. Na južnom okraji obce
tečie potok Rudava, ktorý pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje
dĺžku {{km|45|m}} a pri obci Gajary sa vlieva do rieky Moravy. V [[Rudava|Rudave]] sa vyskytuje
36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do
[[Okres Malacky|okresu Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].
 
== Dejiny ==
 
== Obyvateľstvo ==
Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku [[1900]], mala obec 2 977 obyvateľov. Z toho bolo 2 419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku [[1991]] žilo v obci 3 193 obyvateľov. V roku [[1919]] žilo v obci 2 327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2 287 katolíkov, 112 [[Luteráni|evanjelikov]] a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vierovyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka.
Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri
sčítaní, ktoré sa konalo v roku [[1900]], mala obec 2977 obyvateľov. Z toho bolo
2419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z
roku [[1991]] žilo v obci 3193 obyvateľov. V roku [[1919]] žilo v obci 2327 katolíkov,
335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2287 katolíkov,
112 [[Luteráni|evanjelikov]] a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vyznanie nezistilo.
Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka.
 
== Zástavba ==
Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto
časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových
Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto
ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Žiadna ulica v obci nebola premenovaná. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty.
časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných
domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových
ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne
zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli
vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Žiadna ulica v
obci nebola premenovaná. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty.
 
=== Cirkevné stavby ===
;Farský kostol
Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť [[Viedeň|viedenský]]
[[kardinál]] a [[arcibiskup]] Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v [[barok]]ovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže
majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku [[2003]]. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so [[Štuka|štukovými]] obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] značne poškodený. Následne bol však opäť opravený.
je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v [[barok]]ovom slohu. Je to
mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka
je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne
3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže
majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým
medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na
chráme sa konali v roku [[2003]]. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore
zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie
chrámu je bohato členené pilastrami so [[Štuka|štukovými]] obrazcami, výklenkami a
farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu
schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa
nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] značne
poškodený. Následne bol však opäť opravený.
 
;Farské budovy
Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku [[1773]], druhú časť roku [[1738]]. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku [[1938]] zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.
Pôvodnú faru z pevného
materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú
časť roku [[1773]], druhú časť roku [[1738]]. Bola to stavba čiastočne klenbová a
pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu.
Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola
na jar roku [[1938]] zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara,
ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.
 
;Evanjelický kostol a evanjelická fara
Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]], nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku [[1902]]. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným [[oltár]]nym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku [[1952]]. Vpredu je vstavaná veža z roku [[1938]]. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými [[zvon]]mi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu.
Terajšia budova fary je z roku [[1902]]. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická
sieňová stavba so zaobleným [[oltár]]nym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú
hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná
sakristia z roku [[1952]]. Vpredu je vstavaná veža z roku [[1938]]. Pôvodne mal kostol
drevenú zvonicu s tromi oceľovými [[zvon]]mi. Kostol je z troch strán obohnaný
múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu.
 
;Kláštor Hubertinum
Roku [[1892]] [[gróf]]ka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa [[25. september|25. septembra]] [[1892]] a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku [[1916]] tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali [[Divadlo|divadelné]] hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste [[1950]]. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku [[1994]] sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku [[1995]] sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina [[30. december|30. decembra]] [[1996]].
Roku [[1892]] [[gróf]]ka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom
Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej
kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová
prevzala dom osobne dňa [[25. september|25. septembra]] [[1892]] a usadila tam štyri rehoľné sestry.
Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti,
kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov
Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako
22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku [[1916]] tu
bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu
zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne
podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali [[Divadlo|divadelné]] hry, starali sa aj o
opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe
komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste [[1950]]. Z budovy odstránili
nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku
[[1994]] sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry
božskej lásky. Roku [[1995]] sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z
náhradných priestorov do Hubertina [[30. december|30. decembra]] [[1996]].
 
=== Svetské budovy ===
;Kaštieľ
Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších [[Gotika|gotických]] a [[Renesancia|renesančných]] základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku [[1931]] gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku [[1941]] miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav.
Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom
Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších [[Gotika|gotických]] a [[Renesancia|renesančných]]
základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou
škridlicovitou strechou. Roku [[1931]] gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s
parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku [[1941]] miestny kaštieľ od rádu uršulínok
odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický
liečebný ústav.
 
;Habánsky dvor
Habánsky dvor leží pri ceste do Malých Levár. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.
Habánsky dvor leží pri ceste do Malých Levár. Má dve vedľa
seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie
objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a
brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase
najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa
zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený
modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády
domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za
posledných sto rokov priveľmi nezmenil.
 
=== Školy ===
 
;Rímskokatolícka škola
Prvá [[škola]] v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku [[1896]] bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku [[1912]] bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku [[1918]] sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku [[1920]] sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka [[ľudová škola]] existovala do roku [[1945]], kedy ju poštátnili.
Prvá [[škola]] v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa
väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku [[1896]] bola v
Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola
zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá
do Hubertína. V roku [[1912]] bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo
znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku [[1918]] sa v škole začalo
vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a
osvetovú činnosť. Roku [[1920]] sa uskutočnila ďalšia prestavba školy.
Rímskokatolícka [[ľudová škola]] existovala do roku [[1945]], kedy ju poštátnili.
 
;Evanjelická ľudová škola
Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku [[1930]] evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku [[1939]] po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená.
Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho
kostola i fary. Roku [[1930]] evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej
štátnej ľudovej školy. Roku [[1939]] po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená
evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená.
 
;Habánska škola
Bola postavená typickým habánskym [[štýl]]om – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, [[učiteľ]]ského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou.
strechu. Pozostávala z učebne, [[učiteľ]]ského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou.
 
;Učňovská škola
Roku [[1919]] bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach.
trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach.
 
;[[Židia|Židovská]] škola
Pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a [[hebrejčina]]. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla.
škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár zo Závodu. Učebňa
bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a [[hebrejčina]]. Na konci
prvej svetovej vojny škola zanikla.
 
;Nemecká škola
Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Zanikla po druhej svetovej vojne.
arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola
súkromného charakteru a mala dve triedy. Zanikla po druhej svetovej vojne.
 
;Štátna meštianska a ľudová škola
Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy [[meštianska škola|meštianskej školy]] pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa [[meštianska škola|meštianka]] presťahovala. Momentálne táto budova patrí psychiatrickej liečebni, ktorá ju prestavuje pre svoje účely. Nachádza sa na ulici Komenského.
Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy [[meštianska škola|meštianskej školy]]
pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli
zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala
vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch
1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa
dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa [[meštianska škola|meštianka]] presťahovala. Momentálne táto
budova patrí psychiatrickej liečebni, ktorá ju prestavuje pre svoje účely.
Nachádza sa na ulici Komenského.
 
;Ľudová hospodárska škola
Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola,
do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 –1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol.
bolo prerušené v rokoch 1926 – 1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých
Levároch záujem o školu poklesol.
 
Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici.
 
;Mlyny
Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované.
vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli
postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované.
 
;Mlyn na píle
Od grófa Wenckheima ho odkúpil František Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne.
vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri stála aj vodná
píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od
čias zriedenia elektrárne.
 
;Mlyn pod kaštieľom
Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy keď mal dostatok vody.
Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel
len vtedy keď mal dostatok vody.
 
;Mlyn na Kaniži
Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976.
nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976.
 
;Fajtákovský mlyn
 
;Píla
Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb.
Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila
ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo
pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle
zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom
roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky
obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku
1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do
vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb.
 
;Prievoz
Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Existoval do roku 1948.
Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s
hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou.
Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom
brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam,
pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom
miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov,
ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana
Wenckheima. Existoval do roku 1948.
 
;Sochy, pomník a kríže
 
;Ján Nepomucký
Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava.
Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo
z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s
palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha
pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom
mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán
schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z
Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny
Márie Pomocnice – sprava.
 
;Trojičný stĺp
Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou.
Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec
tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou
hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie
Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista,
ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na
druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči
spolu s manželkou.
 
;Socha svätého Floriána
Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená.
je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda
miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia
založenia hasičského zboru opravená.
 
;Pomník padlým vojakom
V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968.
V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník
vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s
menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien
miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma
počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s
rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa
kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na
cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v
chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento
masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený
kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný
kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice).
Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž
pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už
neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový
kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri
ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968.
 
;Božia muka
Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená.
Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou
vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch
stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola
opravená.
 
== Významní rodáci a osobnosti ==
Anonymný používateľ