Karol VI. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

| |meno = Karol VI. Habsburský

| |titul = rakúsky arcivojvoda, španielsky, uhorský, český kráľ, rímskonemecký cisár

| |obrázok = Johann_Gottfried_Auerbach_002.JPG

| |panovanie =

| |korunovácia =

| |pôvodné meno =

| |obrázok erbu = Charles VI Arms-imperial.svg

| |ostatné tituly =

| |dátum narodenia = [[1. október]] [[1685]]

| |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rímskonemecká ríša]]

| |dátum úmrtia = {{dúv|1740|10|20|1685|10|1}}

| |miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rímskonemecká ríša]]

| |miesto pochovania =

| |predchodca =

| |regent =

| |nástupca =

| |manžel =

| |manželka = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]

| |potomstvo = [[Mária Terézia]], [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]], Mária Amália

| |dynastia = [[Habsburgovci]]

| |otec = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]]

| |matka = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská]]

}}

'''Karol VI. Habsburský''' (* [[1. október]] [[1685]], [[Viedeň]]  –  † [[20. október]] [[1740]], [[Viedeň]]) bol rakúsky arcivojvoda (od r. [[1711]]), rímskonemecký cisár (od r. [[1711]]), španielsky (ako Karol III. od r. [[1703]]), uhorský (ako Karol III. od r. [[1711]]) a český (ako Karol II. od r. [[1711]]) kráľ z rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], mladší syn cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] a jeho tretej manželky [[Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská|Eleonóry Magdalény Falcko-neuburskej]].

Sústredenie španielskeho dedičstva (okrem vlastného Španielska a jeho území v Európe šlo tiež o obrovské koloniálne panstvo v Amerike) pod vládou [[Bourbonovci|bourbonského]] rodu však bolo neprijateľné pre Anglicko, Nizozemsko a ďalšie európske štáty, ktoré spolu s habsburskou monarchiou uzavreli protifrancúzsku koalíciu. Vojnové konflikty na seba nenechali dlho čakať. V krátkom čase sa rozhoreli na niekoľkých frontoch v Európe a anglofrancúzske zápolenie sa prenieslo i do kolónií v Amerike. Po r. [[1704]], kedy spojenci porazili francúzske vojská v [[Druhá bitka pri Höchstädte|bitke pri Hochstädte]], nastal vo vzájomnom pomere síl radikálny obrat. Mladý arcivojvoda Karol (ako španielsky kráľ Karol III.) vstúpil na čele silnej armády na Pyrenejský polostrov. Postupne získaval jedno víťazstvo za druhým a cisárske armády víťazili i v španielskych dŕžavách v [[Taliansko|Taliansku]]. Postupom času sa sily vyrovnali a rozhodujúci obrat v tejto vojne vyvolala smrť rímskonemeckého cisára a Karolovho brata [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]]

R. [[1713]] uzavrelo Anglicko a ďalší doterajší spojenci Habsburgovcov s vojnou vyčerpaným Francúzskom [[Utrechtský mier|mier]] v [[Utrecht]]e, ktorým bolo potvrdené nástupníctvo [[Filip V. (Španielsko)|Filipa V.]] na španielskom tróne (pod podmienkou, že španielske dŕžavy nespojí s Francúzskom). Ďalšou [[Rastattský mier|mierovou zmluvou]] uzavretou v [[Rastatt]]e r. [[1714]] ukončil svoj boj i Karol VI., ktorý ako kompenzáciu za rezignáciu na španielsky trón dostal časť dôležitého panstva Španielska – Španielske Nizozemsko (dnešné [[Belgicko]]) a bývalé španielske dŕžavy na Apeninskom polostrove ([[Neapolské kráľovstvo|Neapolsko]], [[Miláno (provincia)|Milánsko]] a [[Sardínske kráľovstvo|Sardínia]]).

Počas Karolovej 26-ročnej vlády sa začala prejavovať vnútorná slabosť habsburskej monarchie. Územné zisky z úspešnej vojny s Tureckom v r. [[1716]]{{--}}1718 stratila v neskoršom strete na Balkáne o dvadsať rokov neskôr (1737{{--}}1738), v polovici 30-tych rokov prišla vinou neúspešného stretu s [[Francúzsko]]m o niektoré územia v Taliansku.

Viacerými reformami schválenými uhorským snemom v r. [[1723]] upravil hospodárske, súdne i správne záležitosti krajiny. V r. [[1728]]{{--}}1729 nastolil snemu otázku platenia štátnej dane šľachtou, po jeho zamietavom stanovisku snem do konca života nezvolal.

O ťažkom postavení poddaných na Slovensku v období jeho vlády svedčia súpisy z r. [[1715]] a [[1720]], v ktorých kvôli stupňujúcemu sa útlaku zo strany šťachty a zemianstva bolo zistené masívne vysťahovávanie ľudí na Dolnú zem.

[[Súbor:KarlVI.01.jpg|vpravo|thumb|Sarkofág Karola VI. v [[Kapucínska krypta|Kapucínskej krypte]] vo [[Viedeň|Viedni]]]]Veľké politické, územné i finančné obete Karola VI. stálo tiež medzinárodné uznanie [[Pragmatická sankcia (1713)|pragmatickej sankcie]]. Tento zákon, deklarujúci nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na tróne v ženskej línii v prípade vymretia Habsburgovcov po meči, vydal Karol VI. v roku [[1713]], kedy ešte počítal s mužským potomkom. Snahe zabezpečiť na medzinárodnej scéne nástupníctvo najstaršej dcéry [[Mária Terézia|Márie Terézie]] padol za obeť i jeden z Karolových významných pokusov o začlenenie habsburskej monarchie medzi európske koloniálne mocnosti.

''Všeobecnému blahu prepožičaný roku Krista, nášho Pána 1685, 1. októbra, nebeskej vlasti vrátený roku [[1740]], 20. októbra, nemohol zanechať znamenitejšiu pamiatku než je obraz cnosti, múdrosti a zbožnosti, Máriu Teréziu, cisárovnú spravodlivosti a vládkyňu dobroty, okrasu, vzor a poriadok. Žil 55 rokov, 19 dní a 8 hodín.''

* Leopold Ján (* [[13. apríl]] [[1716]] -– † [[4. november]] [[1716]])

* [[Mária Terézia]] (* [[13. máj]] [[1717]] – † [[29. november]] [[1780]]) ∞ lotrinský vojvoda [[František I. Lotrinský|František Štefan I.]] (* [[1708]] -– † [[1765]])

* [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]] (* [[14. september]] [[1718]] – † [[16. december]] [[1744]]) ∞ princ [[Karol Alexander Lotrinský]] (* [[1712]] -– † [[1780]])

* Mária Amália (* [[5. apríl]] [[1724]] -– † [[19. apríl]] [[1730]])