Železobetón: Rozdiel medzi revíziami

Železobetón sa používa v betónových prefabrikátoch[[prefabrikát]]och (panely[[panel]]y, nosníky[[nosník]]y) vyrábaných priemyselne[[priemysel]]ne, alebo priamo na stavenisku vytvorením oceľovej[[oceľ]]ovej kostry ([[zváranie|zváraním]], viazaním) a jej vyliatím betónom. Pre dobré pevnostné charakteristiky musí byť oceľ minimálne pod 5 cm betónu (pevnostné a korozivzdorné charakteristiky). Oceľ je chránená chemickou reakciou betónu a železa.

Kostra je priestorová sieť navrhnutá tak, aby v maximálnej miere bránila deformácii železobetónového dielu, a aby preberala na seba maximum ťahového napätia. Napr. pre nosník namáhaný ohybom (mosty[[most]]y, ...) je maximum oceľovej[[oceľ]]ovej výstuže umiestnené v jej spodnom objeme[[objem]]e, kde je najväčšie namáhanie ťahom. Oceľové výstuže sa musia podľa záťaže zložito [[statika|staticky]] prepočítavať.

Dochádza k veľkému rozmachu železobetónových stavieb najmä po svetovej výstave v Paríži[[Paríž]]i v roku [[1900]], na ktorej [[Francois Henebique]] predviedol niekoľko vydarených železobetónových konštrukcií. Tie boli v porovnaní s dovtedy budovanými oceľovými stavbami - únosnejšie, bezpečnejšie pri požiari[[požiar]]i, lacnejšie a taktiež menej citlivé pri otrasoch. O 10 rokov bol tento Francúz autorom a realizátorom komôrkového mosta s rozpätím 100 m cez rieku [[Tiber]] v Ríme[[Rím]]e.

V roku [[1904]] bol v Nikolajeve po konzultáciach s profesorom N.A. Beleljubským postavil prvý železobetónový [[maják]] na svete.

Aj napriek uvedeným odvážnym príkladom použitia má kompozitný materiál železobetón isté nevýhody. Ak sa má výstuž, ktorá prenáša ťahové napätie, dostatočne využiť, musia v okolitom betóne vzniknúť trhliny, a to z dôvodu pretvorenia betonárskej výstuže je pri jej hospodárnom využití niekoľkokrát väčšie, než pomerné pretvorenie betónu na medzi vzniku trhlín. Túto nevýhodu eliminuje vznik ďalšej prevratnej etapy betónových konštrukcií - ''[[Predpätý betón]]''.

Pokusy s použitím predpätého betónu sa objavili už koncom [[19. storočia]], keď v roku [[1886]] Američan Jackson v [[San Francisco|San Franciscu]] prihlásil [[patent]], ktorý opisoval využitie napätých ťahových výstuží ukotvených skrutkami. Avšak v odbornom svete sa za objaviteľa pokladá vynikajúci francúzsky inžinier a výskumník [[Eugène Freyssinet]], ktorý v roku [[1928]] ako prvý odborne opísal a definoval javy zmrašťovania a dotvarovania betónu a ich vplyv na zmenšovanie veľkosti predpínacej sily.

Jeho princíp je vo vnesení predpätia – tlakové napätie v betóne[[betón]]e. Týmto krokom sa podarilo eliminovať vznik ťahových napätí od zaťaženia a tým aj vznik spomínaných trhlín. Predpätie sa v železobetóne dosiahne tak, že sa v ňom natiahne kvalitná výstuž a na koncoch prvkov sa zakotví kotvami, alebo súdržnosťou s betónom. Takto natiahnutá, vhodne umiestnená predpínacia výstuž aktívne stláča nosník, čím vzniká v betóne tlaková rezerva, ktorou sa v konštrukcii kompenzuje tlakové napätie od zaťaženia.

Aktuálna potreba rýchlej a masovej výstavby bytových domov ale aj iných. Túto požiadavku dokázal splniť jedine betón. V podobe sériovo vyrábaných betónových panelov sa spustil ošiaľ výstavby [[Prefabrikácia|prefabrikovaných]] systémov. Počas 2 až 3 desaťročí sa panelovou technológiou vybudovali rozsiahle sídliská s desiatkami tisícov bytov, aké v západnej [[Európa|Európe]] nemajú obdobu.