Ján Jesenský-Jessenius: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 5 bajtov ,  pred 6 rokmi
typo, replaced: Popis → Opis (2), 1566-1621 → 1566 – 1621
d (Verzia používateľa 87.197.22.249 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Syum90)
(typo, replaced: Popis → Opis (2), 1566-1621 → 1566 – 1621)
 
== Životopis ==
Ján Jesenius pochádzal z uhorského zemianskeho rodu, ktorý mal korene v slovenskom Turci. Vzdelanie získal najprv na univerzite v nemeckom [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]], kde študoval filozofiu a medicínu (od roku [[1583]]), v štúdiu neskôr pokračoval na univerzite v [[Lipsko|Lipsku]] (od roku [[1585]]) a v talianskej [[Padova|Padove]] (od roku [[1588]]). Doktorom medicíny sa Jessenius stal v roku [[1591]] (za spis „ O ochorení žlče po trojdennej zimnici“), zároveň získal aj doktorát z filozofie, ktorý mu bol uznaný až na pražskej univerzite. Padovská (katolícka) univerzita mu ju ako evanjelikovi odmietla.
 
Od roku [[1600]] prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr bol aj jej rektorom. Tu bola vykonaná Jánom Jesseniom prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). PopisOpis pitvy v roku [[1601]] vydal Jessenius v 9 prednáškach pod názvom "''Anatomiae Pragae anno MDC solenniter administratae historia''". Prispel k rozvoju anatómie.
 
V roku [[1602]] prišiel Jessenius do Prahy opäť a to na osobné žiadosti cisára [[Rudolf II. Habsburský|Rudolfa II. Habsburského]], ktorému slúžil ako lekár. Zároveň Jessenius získal nové kontakty z radov českej šľachty a vydal veľa vedeckých prác či spisov.
V roku [[1608]] [[Ján Jessenius]] Prahu opustil a vstúpil ako osobný lekár do služieb brata Rudolfa II. Mateja. V službách uhorského kráľa a budúceho habsburského cisára bol až do roku [[1612]]. V roku [[1617]] sa Jessenius vrátil do Prahy tretíkrát a stal sa rektorom univerzity, o rok neskôr sa stal profesorom histórie.
 
V roku [[1618]] navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe.
 
Po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol [[21. jún]]a [[1621]], spolu s ďalšími 27 českými pánmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. Usmrtili ho mečom kata Jana Mydlařa. Vyrezali mu jazyk a hlavu zavesili na Staromestskej veži, neskôr v roku [[1631]] ich premiestnili do Týnskeho chrámu, no dnes netušíme, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.
74 747

úprav