Verzia z 07:57, 19. máj 2015 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 158 editací d úvod: norm.; +kat. Osobnosti z Neapola; kat. norm; wl. dátum; typog. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:21, 11. jún 2015 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací kategórie, infobox Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť ~~[[Súbor:Beatrix und Matthias.jpg\|270px\|náhľad\|Beatrix Aragónska a Matej Korvín]]~~ \| Meno = Beatrix Aragónska '''Beatrix Aragónska''' (* [[14. november]] [[1457]], [[Neapol]] – † [[23. september]] [[1508]]) bola aragónska princezná z rodu [[Anjuovci\|Anjuovcov]], česká a uhorská kráľovná, dcéra neskoršieho neapolského kráľa [[Ferdinand I. (Neapol)\|Ferdinanda I.]] zv. Ferrante a grófky [[Izabela z Chiaromonte\|Isabelly della Chiaramonte]], druhá manželka uhorského kráľa [[Matej Korvín\|Mateja Korvína]] a druhá manželka českého a uhorského kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)\|Vladislava II. Jagelovského]].▼ \| Rodné meno = \| Portrét = Beatrix de Nápoles.jpg \| Veľkosť portrétu = \| Popis = česká a uhorská kráľovná \| Dátum narodenia = [[14. november]] [[1457]] \| Miesto narodenia = [[Neapol]], [[Taliansko]] \| Dátum úmrtia = {{duv\|1508\|9\|23\|1457\|11\|14}} \| Miesto úmrtia = [[Neapol]], [[Taliansko]] \| Bydlisko = \| Iné mená = \| Národnosť = \| Zamestnanie = \| Známy vďaka = \| Známa vďaka = \| Alma mater = \| Profesia = \| Aktívne roky = \| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> \| Webstránka = \| Poznámky = }} ▲'''Beatrix Aragónska''' (* [[14. november]] [[1457]], [[Neapol]], [[Taliansko]] – † [[23. september]] [[1508]], tamže) bola aragónska princezná z rodu ~~[[Anjuovci\|Anjuovcov]]~~Trastámarovcov, česká a uhorská kráľovná, ~~dcéra neskoršieho neapolského kráľa [[Ferdinand I. (Neapol)\|Ferdinanda I.]] zv. Ferrante a grófky [[Izabela z Chiaromonte\|Isabelly della Chiaramonte]],~~ako druhá manželka uhorského kráľa [[Matej Korvín\|Mateja Korvína]] a druhá manželka českého a uhorského kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)\|Vladislava II. Jagelovského]]. ~~== Mladosť ==~~ Narodila sa na hrade [[Castel Nuovo (Neapol)\|Castel Nuovo]], jednom z troch neapolských hradov. Jej otec, tyran a despota, bol nemanželským synom [[Alfonz V. (Aragónsko)\|Alfonsa I.]] a neznámej ženy z Valencie. Beatrix bola vychovávaná v humanistickom prostredí neapolského dvora v kresťanskom duchu. Už od raného detstva ju jej otec plánoval vydať za niektorého z európskych panovníkov a preto i jej výchova bola cieľavedome zameraná k všestrannej príprave budúcej vladárky. Všeobecné a duchovné vzdelanie dopĺňalo utužovanie telesnej zdatnosti a umenie diplomacie. ▼ == Životopis == Ako šesťročnú ju prvý raz vydali za o rok mladšieho bratranca Jána Marzana. Manželstvo, uzatvorené s cieľom majetkového prospechu, skončilo už o rok, keď Beatricin otec prepadol hrad svojho zaťa a dcéru odviedol späť. Zať so svojou rodinou skončili vo väzení. ▼ ▲Narodila sa na hrade [[~~Castel Nuovo (Neapol)\|~~Castel Nuovo]], jednom z troch neapolských hradov, ako dcéra neskoršieho neapolského kráľa [[Ferdinand I. ~~Jej~~(Neapolsko)\|Ferdinanda ~~otec,~~I.]] ~~tyran~~zv. Ferrante a ~~despota,~~grófky [[Izabela z Chiaromonte\|Isabelly della Chiaramonte]]. Jej otec bol nemanželským synom [[Alfonz V. (Aragónsko)\|Alfonsa I.]] a neznámej ženy z Valencie. Beatrix bola vychovávaná v humanistickom prostredí neapolského dvora v kresťanskom duchu. Už od raného detstva ju jej otec plánoval vydať za niektorého z európskych panovníkov a preto i jej výchova bola cieľavedome zameraná k všestrannej príprave budúcej vladárky. Všeobecné a duchovné vzdelanie dopĺňalo utužovanie telesnej zdatnosti a umenie diplomacie. ▲Ako šesťročnú ju prvý raz vydali za o rok mladšieho bratranca Jána Marzana. Manželstvo, uzatvorené s cieľom majetkového prospechu, skončilo už o rok, keď Beatricin otec prepadol hrad svojho zaťa a dcéru odviedol späť. Zať so svojou rodinou skončili vo väzení. == Manželkou Mateja Korvína ==▼ ▲=== ~~Manželkou~~Manželka Mateja Korvína === V roku [[1473]] sa na hrade otca šestnásťročnej Beatrix začali objavovať nápadníci. Po odmietnutí niekoľkých z nich (savojský princ [[Filibert I. (Savojsko)\|Filibert]], francúzsky následník trónu [[Karol VIII. (Francúzsko)\|Karol VIII.]]) bolo v roku [[1474]] rozhodnuté o jej vydaji za uhorského kráľa [[Matej Korvín\|Mateja Korvína]], už desať rokov ovdovelého panovníka (po smrti prvej manželky [[Katarína Poděbradská\|Kataríny Poděbradskej]]). K sobášu v zastúpení prišlo v lete roku [[1475]]. Novomanželia sa osobne prvý raz stretli až po poldruha roku. Řádek 17 ⟶ 39: Ako kráľovná sa snažila aktívne zasahovať do politických záležitostí krajiny. Po manželovom boku sa zúčastnila jeho vpádu do Rakúska v roku [[1477]], v roku [[1479]] bola v [[Olomouc]]i prítomná uzatvoreniu [[Olomoucká mierová zmluva (1479)\|mierovej zmluvy]] medzi Matejom Korvínom a českým kráľom [[Vladislav II. (Uhorsko)\|Vladislavom II. Jagelonským]]. Tu sa prvý raz stretla so svojím neskorším manželom. Na sklonku života Mateja Korvína vyvrcholil jej konflikt s Jánom Korvínom v súvislosti s otázkou nástupníctva na uhorskom tróne. Absenciu legitímneho potomka a dediča riešil Matej Korvín ustanovením mimomanželského syna za svojho nástupcu. Toto rozhodnutie bolo iba vyvrcholením už roky pretrvávajúcich nezhôd medzi oboma manželmi. Beatrix sa nepodarilo presvedčiť Mateja, aby zmenil svoje rozhodnutie. === Po Korvínovej smrti === Po Korvínovej smrti (6.4. apríl 1490) sa rozpútal tuhý boj o svätoštefanskú korunu, do ktorého vstúpila i kráľovná-vdova Beatrix. Už 16. apríla dala zvolať zemský snem, od ktorého očakávala svoje zvolenie za uhorskú panovníčku. No o svätoštefanskú korunu okrem nej prejavili záujem i ďalší traja uchádzači: rímsky kráľ [[Maximilián I. Habsburský]], ktorý si nárokoval uhorský trón z titulu rodového dedičstva po predchádzajúcom kráľovi [[Ladislav Pohrobok\|Ladislavovi V.]], poľský princ [[Ján Albrecht]], mladší brat českého kráľa Vladislava II. Jagelovského i samotný český panovník, ktorého vyhliadky na zisk svätoštefanskej koruny boli spomedzi všetkých uchádzačov najslabšie. V ústraní všetkých svoje ambície neskrýval i Ján Huňady, ktorého však z hry vyradila malá podpora medzi uhorskými magnátmi. 15.7.1490 mohli zástupcovia uhorských magnátov oznámiť, že v Budíne bol uhorským snemom za kráľa zvolený český kráľ Vladislav II. ▼ ▲Po Korvínovej smrti (6.4.1490) sa rozpútal tuhý boj o svätoštefanskú korunu, do ktorého vstúpila i kráľovná-vdova Beatrix. Už 16. apríla dala zvolať zemský snem, od ktorého očakávala svoje zvolenie za uhorskú panovníčku. No o svätoštefanskú korunu okrem nej prejavili záujem i ďalší traja uchádzači: rímsky kráľ [[Maximilián I. Habsburský]], ktorý si nárokoval uhorský trón z titulu rodového dedičstva po predchádzajúcom kráľovi [[Ladislav Pohrobok\|Ladislavovi V.]], poľský princ [[Ján Albrecht]], mladší brat českého kráľa Vladislava II. Jagelovského i samotný český panovník, ktorého vyhliadky na zisk svätoštefanskej koruny boli spomedzi všetkých uchádzačov najslabšie. V ústraní všetkých svoje ambície neskrýval i Ján Huňady, ktorého však z hry vyradila malá podpora medzi uhorskými magnátmi. 15.7.1490 mohli zástupcovia uhorských magnátov oznámiť, že v Budíne bol uhorským snemom za kráľa zvolený český kráľ Vladislav II. Beatrix, ktorá si i po Korvínovej smrti udržala značný vplyv medzi uhorskými magnátmi, vymohla si od nich sľub, že ak sa sama nestane panovníčkou aspoň ju vydajú za novozvoleného uhorského kráľa. Vladislav sobáš, o príprave ktorého v čase svojej voľby nemal ani potuchy, spočiatku odmietal, napokon však podľahol nátlaku uhorských stavov a na manželstvo s Beatrix pristúpil. Podľa kanonického práva bolo však toto manželstvo od samého počiatku neplatné, pretože novomanžel bol v dobe sobáša stále ženatý so svojou prvou manželkou [[Barbora Hohenzollernská\|Barborou Hohenzollernskou]]. Od počiatku dával Vladislav Beatrix najavo, že manželstvo s ňou uzavrel nedobrovoľne a sám by s ním nikdy nesúhlasil. Sústavne sa jej vyhýbal, čo onedlho vyvolalo ohlas i na medzinárodnej scéne. V riešení situácie sa osobne angažovala i Beatricina rodina. To Vladislava primälo k rozhodnutiu ~~Beatrice~~Beatrix nadobro opustiť. Napriek jej hnevu a vyhrážkam i apelom na pápežskú kúriu (pod hrozbou cirkevných trestov žiadala manželské súžitie s Vladislavom) kráľ nezmenil svoje stanovisko. Argumentoval existenciou prvého manželstva, ba dokonca i tým, že sám bol do oboch zväzkov nešťastne zapletený a z politických dôvodov prinútený súhlasiť s nimi. Z tohto dôvodu sa osobne cítil slobodným mužom. Súčasne manželstvo s Beatrix nenaplnilo svoje poslanie – narodenie dediča a nástupcu na tróne. Problém mohlo rozriešiť iba pápežské konzistórium zvolané 8.1.1493. Sedem rokov trvalo vyriešenie tohto prípadu až nakoniec po mnohých prieťahoch (ovplyvnených meniacou sa mocenskopolitickou situáciou) pápež [[Alexander VI.]] 3.4. apríla 1500 rozhodol o anulovaní oboch Vladislavových manželských zväzkov. Okrem toho Beatrix zaviazal vyplatiť trovy procesného konania vo výške 25 tisíc zlatých. == Návrat domov ==▼ ▲=== Návrat domov === Rozhodnutie pápežskej kúrie prijala sklamaná Beatrix s hrdosťou. Odmietla Vladislavovu ponuku, aby ostala v Uhorsku. Po dvadsiatich piatich rokoch strávených v cudzine sa [[16. marec\|16. marca]] [[1501]] vrátila do rodného Neapola. Ani tu však nenašla pokoj. Už v novembri [[1500]] Neapolsko, tvoriace strategicky významné územie, pripadlo Francúzsku [[Ľudovít XII.\|Ľudovíta XII.]] Krajina bola vystavená nesmiernemu pustošeniu. Čoskoro po príchode, v lete [[1501]], bola Beatrix nútená utiecť na ostrov [[Ischia (ostrov)\|Ischiu]]. Tu bola nútená prežiť mesiace trvajúcu francúzsku okupáciu. Řádek 37 ⟶ 57: * kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied\|Veda]], Bratislava, 1977 [[Kategória:Narodenia v 1457]]▼ ~~[[Kategória:Úmrtia v 1508]]~~ [[Kategória:Kráľovské manželky Uhorska]] [[Kategória:Kráľovské manželky Česka]] ▲[[Kategória:~~Narodenia v 1457~~Princezné]] [[Kategória:Osobnosti z Neapola]]

Beatrix Aragónska: Rozdiel medzi revíziami