Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +obr oltár Majstra Pavla |
|||
Riadok 6:
[[Súbor:Banska Bystrica 029.JPG|náhľad|Oltár v Kaplnke sv. Barbory, dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]]]
Po ničivom požiari v roku [[1500]] zásluhou neskorogotickej prestavby, dostal chrám Nanebovzatia Panny Márie nový vzhľad. Pričinili sa o to najbohatší ťažiari. Z tohto obdobia sa datuje aj jeho prívlastok „nemecký“. V roku [[1761]] opäť postihol mesto obrovský požiar. Svojím rozsahom patril k najväčším v súdobej Európe, zničil viac ako tristo domov. Na farskom kostole sa zrútila strecha a prepadli sa klenby. Hlavný oltár z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]], ktorý bol vyšší ako levočský, sa premenil na popol. Len zázrakom uniklo skaze súsošie, „Kristus na Olivovej hore“. Z interiéru sa zachovala bronzová krstiteľnica, ktorú vyhotovil Majster Jodok v roku [[1475]] a oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou, ktoré pochádza z roku [[1516]]. Neporušená zostala aj Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla, ktorý bol dokončený roku [[1509]].
richtárom mesta. Po jeho smrti preberá zodpovednosť nad kaplnkou vdova Dorota. V roku 1500 Banskú Bystricu postihuje ničivý požiar, spoločne s farským kostolom. Na kaplnke nie je známe do akej miery bola poškodená, klenby sa ale zachovali. Na stene kaplnky je možné dodnes vidieť letopočet 1504, ktorý zrejme dodáva ukončenie rekonštrukcií alebo dokončenie maliarskych prác. Ku kaplnke pripadal aj finančný kapitál, z ktorého bolo 500 zlatých požičaných mestu Kremnica v roku 1479. Tá sa zaviazala, že bude platiť za kaplnku cenzum vo výške 25 zlatých florénov. Baníctvo však ako aj v iných mestách čakal úpadok a Kremnica sa tak vďaka neschopnosti splácať cenzum dostala do sporov s Banskou Bystricou. Príčinou vysťahovania Plathovcov z Banskej Bystrice, neočakávanej zmeny mena Wolfganga Platha podľa manželky rodenej Glöcknitzerovej, ako dodávajú archívne zápisy, sa kaplnka dostáva do majetku Glöcknitzerovcov. Kaplnka sa občas nazýva aj
Guthianna, pretože práve rodina Guthianovcov sa v roku 1643 postarala o jej opravy. 1761 postihuje kostol ďalší požiar, strecha kaplnky sa zrútila avšak klenby sa zachovali. Nestalo sa tak ale v ostatných častiach kostola, ktorý bol prestavaný do barokového slohu, čo sa podpísalo aj na architektúre kaplnke. Vchod do kaplnky teraz už nebol samostatný so severnej steny, keďže kaplnka dovtedy slúžila ako súkromný sakrálny priestor , ale bola prepojená s hlavnou loďou kostola veľkým lomeným oblúkom. Tiež bol na západnej stene prerezaný nový otvor do sakristie s barokovým obdĺžnym portálom. Kaplnka bola upravovaná ešte v roku 1876 za biskupa A.Ipolyiho. Pri opravách roku 1971 boli maľby od F.Storna z roku 1876 odstránené. Kaplnku dodnes zdobí pôvodná neskorogotická lunetová klenba. Nesie ju šesť konzol so stvárnenými hlavami svätcov: sv. Ladislav, sv. Vojtech, sv. Martin, sv. Hieroným a sv. Imrich. Konzola so sv. Štefanom bola doplnená pri opravách v roku 1971. Rebrá sú jednoducho profilované s dvomi výžľabkami na oboch stranách s osou symetrie vo vrchole hruškovitého profilu rebra a zbiehajú sa do spomínaných konzol. Príbory sa tu nenachádzajú. Fakt, že rebrá klenby v pozdnogotike často spĺňali už len estetickú funkciu a nie statickú, dokazuje konzola sv. Hieronýma, umiestnená presne nad vchodovým lomeným oblúkom, na staticky najviac namáhanom mieste oblúku. Klenba má v pôdoryse hviezdicový charakter s rozľahlým polygonálnym spojením rebier. Pozostáva z dvoch polí , ktoré majú nábehy v rôznych výškach, symetricky zarovnaných. Zaujímavým je dvojica rebier, na západnej a východnej stene, ktoré vybiehajú zo stien a tvoria dojem pokračovania klenby. Gotické okno, nachádzajúce sa nad pôvodným gotickým vstupom, tvoria dve mníšky, ktoré nesú florálnu rozetu. Nachádza sa tu aj kruhové gotické onko, ktoré narozdiel od Slovenského kostola vedľa, nebolo v dôsledku barokizácie zamurované. V kaplnke sa pôvodne nachádzali oltáre dva. Väčší zasvätený sv. Barbore a sv. Hieronýmovi, ktorý je pripisovaný autorovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a menší oltár zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi, ktorý sa však nezachoval. Súčasťou imobiliáru je tiež krstiteľnica od Jodoka a najstarší epitaf v Banskej Bystrici Kláry Plathovej, osadený najskôr do podlahy pred vchodom do kaplnky, dnes sekundárne do steny.V kaplnke možno obdivovať originálnu klenbu, ako aj fresky svätých: Vojtecha, Martina, Hieronyma, Imricha a Ladislava.<gallery>
Maľba barokových klenieb z roku [[1770]] je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku [[1774]]. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho.▼
Obr.111.jpg | Sieťová dvojpólová klenba v kaplnke sv. Barbory
Obr.112.jpg | Konzola sv. Hieronýma umiestnená vo vrchole lomeného oblúku
Obr.113.jpg | Krstiteľnica od majstra Jodoka
Obr.114.jpg | Epitaf Kláry Plathovej, sekundárne osadený, zhotovený z červeného mramoru
▲</gallery>Maľba barokových klenieb z roku [[1770]] je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku [[1774]]. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho.
Kaplnku sv. Barbary na severnej strane kostola dal založiť mešťan Michal Plath v roku 1478.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Skladaný | Meno = Marián | Príspevok = Banská Bystrica | PriezviskoEditora = Štefánik | MenoEditora = Martin | PriezviskoEditora2 = Lukačka | MenoEditora2 = Ján | Rok = 2010 | Titul = Lexikon stredovekých miest na Slovensku | URL = http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/71257/Lexikon-stredovekych-miest.pdf | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historický ústav SAV]] | ISBN = 8089396115 | Strany = 29-53}}, s. 47</ref> Jej klenba má zložitý sieťový obrazec osadený prvýkrát na Slovensku. Bola postavená v rokoch 1491 – 1502.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Michal Plath | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000 | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strany = }}</ref>
| |||