Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký, je dominantou mestského hradného areálu v Banskej Bystrici.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie
nemecký
Farský
Patrocínium: Nanebovzatie Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Mesto	Banská Bystrica
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Banskobystrická
- dekanát	Banská Bystrica - Mesto
- farnosť	Banská Bystrica - Mesto
Súradnice	48°44′14″S 19°08′49″V
Štýl	gotika
Výstavba	13. storočie
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	601-2321/8
- dátum zápisu	18. 5. 1955
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of the Assumption, Banská Bystrica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Popis kostola

Na starších základoch románskej baziliky so štvorcovou svätyňou ho postavili v polovici 13. storočia bohatí nemeckí mešťania, majitelia baní.

Opevnenie okolo kostola sa spomína už v roku 1442. Odvtedy prešiel viacerými prestavbami. Na južnej strane kostola pristavili roku 1473 Kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a roku 1480 Kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Aj bočnú loď na severnej strane prestavali v roku 1478 na kaplnku a zasvätili ju sv. Barbore, patrónke baníkov.

Po ničivom požiari v roku 1500 zásluhou neskorogotickej prestavby, dostal chrám Nanebovzatia Panny Márie nový vzhľad. Pričinili sa o to najbohatší ťažiari. Z tohto obdobia sa datuje aj jeho prívlastok „nemecký“. V roku 1761 opäť postihol mesto obrovský požiar. Svojím rozsahom patril k najväčším v súdobej Európe, zničil viac ako tristo domov. Na farskom kostole sa zrútila strecha a prepadli sa klenby. Hlavný oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktorý bol vyšší ako levočský, sa premenil na popol. Len zázrakom uniklo skaze súsošie, „Kristus na Olivovej hore“. Z interiéru sa zachovala bronzová krstiteľnica, ktorú vyhotovil Majster Jodok v roku 1475 a oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou, ktoré pochádza z roku 1516. Neporušená zostala aj Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla, ktorý bol dokončený roku 1509. V kaplnke možno obdivovať originálnu klenbu, ako aj fresky svätých: Vojtecha, Martina, Hieronyma, Imricha a Ladislava.

Maľba barokových klenieb z roku 1770 je dielom Antona Schmidta. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku 1774. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho.

Kaplnka sv. Barbory

História

15 - 16. storočie

Oltár v Kaplnke sv. Barbory, dielo Majstra Pavla z Levoče

Presný rok výstavby kaplnky nemožno presne udať, avšak existuje prvý písomný záznam z roku 1477. Kaplnka v tomto roku stála ale nebola vysvätená. Vysvätenie prebehlo v roku 1478. Jej investorom bol banskobystrický mešťan Mikuláš Plath, preto sa často označuje aj ako Plathovská kaplnka. Mikuláš Plath bol pre Banskú Bystricu veľmi významná osoba. Bol členom mestskej rady a neskôr dokonca aj samotným richtárom mesta. Po jeho smrti preberá zodpovednosť nad kaplnkou vdova Dorota.

V roku 1500 Banskú Bystricu postihuje ničivý požiar, spoločne s farským kostolom. Na kaplnke nie je známe do akej miery bola poškodená, klenby sa ale zachovali. Na stene kaplnky je možné dodnes vidieť letopočet 1504, ktorý zrejme dodáva ukončenie rekonštrukcií alebo dokončenie maliarskych prác. Ku kaplnke pripadal aj finančný kapitál, z ktorého bolo 500 zlatých požičaných mestu Kremnica v roku 1479. Tá sa zaviazala, že bude platiť za kaplnku cenzum vo výške 25 zlatých florénov. Baníctvo však ako aj v iných mestách čakal úpadok a Kremnica sa tak vďaka neschopnosti splácať cenzum dostala do sporov s Banskou Bystricou.

Príčinou vysťahovania Plathovcov z Banskej Bystrice, neočakávanej zmeny mena Wolfganga Platha podľa manželky rodenej Glöcknitzerovej, ako dodávajú archívne zápisy, sa kaplnka dostáva do majetku Glöcknitzerovcov.

17. - 18. storočie

Kaplnka sa občas nazýva aj Guthianna, pretože práve rodina Guthianovcov sa v roku 1643 postarala o jej opravy. 1761 postihuje kostol ďalší požiar, strecha kaplnky sa zrútila avšak klenby sa zachovali. Nestalo sa tak ale v ostatných častiach kostola, ktorý bol prestavaný do barokového slohu, čo sa podpísalo aj na architektúre kaplnke. Vchod do kaplnky teraz už nebol samostatný so severnej steny, keďže kaplnka dovtedy slúžila ako súkromný sakrálny priestor, ale bola prepojená s hlavnou loďou kostola veľkým lomeným oblúkom. Tiež bol na západnej stene prerezaný nový otvor do sakristie s barokovým obdĺžnym portálom. Kaplnka bola upravovaná ešte v roku 1876 za biskupa A. Ipolyiho.

19. - 20. storočie

Pri opravách roku 1971 boli maľby od F. Storna z roku 1876 odstránené.

Architektonický popis

Kaplnku dodnes zdobí pôvodná neskorogotická lunetová klenba. Nesie ju šesť konzol so stvárnenými hlavami svätcov: sv. Ladislav, sv. Vojtech, sv. Martin, sv. Hieroným a sv. Imrich. Konzola so sv. Štefanom bola doplnená pri opravách v roku 1971. Rebrá sú jednoducho profilované s dvomi výžľabkami na oboch stranách s osou symetrie vo  vrchole hruškovitého profilu rebra a zbiehajú sa do spomínaných konzol. Príbory sa tu nenachádzajú. Fakt, že rebrá klenby v pozdnogotike často spĺňali už len estetickú funkciu a nie statickú, dokazuje konzola sv. Hieronýma, umiestnená presne nad vchodovým lomeným oblúkom, na staticky najviac namáhanom mieste oblúku. Klenba má v pôdoryse hviezdicový charakter s rozľahlým polygonálnym spojením rebier. Pozostáva z dvoch polí, ktoré majú nábehy v rôznych výškach, symetricky zarovnaných. Zaujímavá je dvojica rebier, na západnej a východnej stene, ktoré vybiehajú zo stien a tvoria dojem pokračovania klenby.

Gotické okno, nachádzajúce sa nad pôvodným gotickým vstupom, tvoria dve mníšky, ktoré nesú florálnu rozetu. Nachádza sa tu aj kruhové gotické okno, ktoré na rozdiel od Slovenského kostola vedľa, nebolo v dôsledku barokizácie zamurované. V kaplnke sa pôvodne nachádzali oltáre dva. Väčší zasvätený sv. Barbore a sv. Hieronýmovi, ktorý je pripisovaný autorovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a menší oltár zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi, ktorý sa však nezachoval. Súčasťou imobiliáru je tiež krstiteľnica od majstra Jodoka a najstarší epitaf v Banskej Bystrici Kláry Plathovej, osadený najskôr do podlahy pred vchodom do kaplnky, dnes sekundárne do steny.

• 
  Sieťová klenba
• 
  Konzola sv. Hieronýma
• 
  Krstiteľnica od Jodoka
• 
  Sekundárne osadený epitaf

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)