Krvavá nedeľa (1905): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
bodka
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 6:
 
== Pochod ==
Okolo 11:30 pri [[Nevská brána|Nevskej bráne]] vošla do cesty davu, ktorý sa organizoval na [[Petergofskoe šasse|Petergofskom šasse]] a mal asi 30 až 50 000 ľudí jazdecká jednotka granátnikov a príslušníci 93. irkutského pechotného pluku. Jazdecká jednotka obnažila šable a rozbehla sa smerom k davu, ktorý sa v chaose pred jazdcami rozutekal. Jazdci sa následne prebojovali davom, urobili okolo neho okľuku a vrátili sa na svoju pôvodnú pozíciu, pričom šabľami zranili alebo pobili rad ľudí. Časť procesie sa v tom momente rozutekala, ale väčšina sa rozbehla k vojakom. Pechotný oddiel najprv vypálil dve varovné salvy do vzduchu, ale keď dav nezastavil a priblížovalpribližoval sa ďalej k vojakom, reagovala tak, že do davu začala strieľať. Prvé rady procesie boli streľbou skosené. Okolo samotného Gapona, kráčajúceho v čele procesie padlo asi 40 ľudí, jemu samotnému sa však nič nestalo. Zabitý bol aj Ivan Vasiliev, predseda Zjazdu robotníkov aj starček Lavrentiev, ktorý niesol v čele cárov portrét. Preživší utekali po ľade riečky Tarkanovky. Gapona zobral eser P. M. Rutenberg do bytu [[Maxim Gorkij|Gorkého]].
 
Na [[Troický most|Troickom moste]] zastavil dav asi 3 – 20 000 ľudí pred pripraveným pavlovským plukom. Po krátkom jednaní s vojenským dôstojníkom spustili vojaci do davu paľbu. Až po tretej salve sa dav zastavil a rozutekal. Na mieste zostalo asi 40 mŕtvych a ťažko ranených. Časť protestujúcich prichádzajúcich z Orenburskej ulice pod vedením Varnašova však predpokladala stretnutie s vojskom a prenikla do centra mesta v menších skupinkách, ktoré polícia a vojaci nezstavovalinezastavovali.
 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-S01260, St. Petersburg, Militär vor Winterpalast.jpg|náhľad|Protestujúci kráčajúci naproti jazdeckému oddielu z Peveckého mostu.]]
Na [[Šliseľburský trakt|Šliseľburskom takte]] asi 4 až 16 000 protestujúcich zastavil oddiel pechoty a kozákov. Po krátkom jednaní s vodcami skupiny armádny dôstojníci prikázali davu aby sa rozišiel, keď tak neurobili bolo vypálených niekoľko varovných výstrelov. Ani to však dav neprinútilo sa rozísť. Bola preto privolaná kozácka jazda, ktorá tlačila ľudí [[Kopija|kopijami]] a [[šabľa]]mi. V potýčkach bolo zranených viacero ľudí, ale davu sa nakoniec podarilo prelomiť policajný kordón a preniknúť na ľad rieky [[Neva|Nevy]], po ktorom začala postupovať do centra mesta.
 
Na [[Vasilievský ostrov|Vasilievskom ostrove]] protestujúcich tiež zastavili vojenské oddiely. Proti davu bol vyslaný jazdecký oddiel, ktorý zranil množstvo ľudí a zastavil jeho postup. Časť protestujúcich ustúpila ale po agitácii [[sociálna demokracia|sociálnych demokratov]] následne rozhodla, že vyrabujú zobrojárskezbrojárske dielne a začnú so stavbou [[barikáda|barikád]]. Asi 15001 500 ľudí následne vybudovalo barikádu, ale po tretej popoludní boli rozohnaní po boji s Fínskym plukom. Do večera protestujúci vybudovali na ostrove niekoľko barikád, väčšinu z nich však vojská zlikvidovali.
 
Okolo 12. hodiny sa začali zhromažďovať ľudia na [[Palácové námestie|Palácovom námestí]] pred Zimným palácom. Okolie bolo plne pod kontrolou vládnych vojsk. Najviac protestujúcich sa zhromaždilo pri [[Alexandrovský sad|Alexandrovskom sade]] a blízkej budove Generálneho štábu. Okrem protestujúcich tu však bolo a veľa náhodných okoloidúcich, keďže túto časť mesta obľubovali obyvatelia na nedeľné popoludňajšie prechádzky. Časť protestujúcich priniesla informácie o zrážkach s vládnymi silami v rôznych častiach mesta. Vznikla tiež fáma, že bol Gapon pri streľbe zabitý. V dave panovala napätá atmosféra. Po tom, čo sa vojská pokúsili dav zatlačiť jazdeckým oddielom, čo v protestujúcich vyvolalo len väčší vzdor. Následne bol k davu privolaný elitný Preobraženský pluk. Dôstojník 3-krát vyzval dav aby sa rozišiel na čo protestujúci spontánne vyzývali vojakov aby strieľali a mávali čiapkami. Následne zaznel signál k paľbe a vojaci vystrelili niekoľko sálv do davu, ktorý sa následne rozutekal. Utekajúcich prenasledovala kozácka jazda. Zahynulo alebo bolo ťažko ranených asi 30 ľudí.
Riadok 33:
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref> a okolo tisíc vážne zranených. Vzhľadom na to, že nie všetci mŕtvi boli oficiálne zaregistrovaní štátnymi orgánmi, usudzuje sa, že počet obetí mohol dosiahnuť asi 200 mŕtvych 800 ranených.<ref>Figes, O., 2000, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň, s. 190</ref> Po prevzatí vlády boľševikmi sa však stala oficiálnym počtom obetí cifra 46004 600 mŕtvych, ktorá sa dostala aj do Veľkej sovietskej encyklopédie.
 
Udalosti v Petrohrade ešte viac radikalizovali proticársku opozíciu. Do protestov sa zapojili aj liberáli a ďalšie strany. Štrajky postihli ešte viac závodov. V januári 1905 začalo štrajkovať po celej krajine až 440 000 pracujúcich, 40 – 60 % z nich hlavne z politických dôvodov.
Riadok 51:
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Masakry v Rusku]]
[[Kategória:Petrohrad]]