Krvavá nedeľa (1905): Rozdiel medzi revíziami

Okolo 11:30 pri [[Nevská brána|Nevskej bráne]] vošla do cesty davu, ktorý sa organizoval na [[Petergofskoe šasse|Petergofskom šasse]] a mal asi 30 až 50 000 ľudí jazdecká jednotka granátnikov a príslušníci 93. irkutského pechotného pluku. Jazdecká jednotka obnažila šable a rozbehla sa smerom k davu, ktorý sa v chaose pred jazdcami rozutekal. Jazdci sa následne prebojovali davom, urobili okolo neho okľuku a vrátili sa na svoju pôvodnú pozíciu, pričom šabľami zranili alebo pobili rad ľudí. Časť procesie sa v tom momente rozutekala, ale väčšina sa rozbehla k vojakom. Pechotný oddiel najprv vypálil dve varovné salvy do vzduchu, ale keď dav nezastavil a priblížovalpribližoval sa ďalej k vojakom, reagovala tak, že do davu začala strieľať. Prvé rady procesie boli streľbou skosené. Okolo samotného Gapona, kráčajúceho v čele procesie padlo asi 40 ľudí, jemu samotnému sa však nič nestalo. Zabitý bol aj Ivan Vasiliev, predseda Zjazdu robotníkov aj starček Lavrentiev, ktorý niesol v čele cárov portrét. Preživší utekali po ľade riečky Tarkanovky. Gapona zobral eser P. M. Rutenberg do bytu [[Maxim Gorkij|Gorkého]].

Na [[Troický most|Troickom moste]] zastavil dav asi 3 – 20 000 ľudí pred pripraveným pavlovským plukom. Po krátkom jednaní s vojenským dôstojníkom spustili vojaci do davu paľbu. Až po tretej salve sa dav zastavil a rozutekal. Na mieste zostalo asi 40 mŕtvych a ťažko ranených. Časť protestujúcich prichádzajúcich z Orenburskej ulice pod vedením Varnašova však predpokladala stretnutie s vojskom a prenikla do centra mesta v menších skupinkách, ktoré polícia a vojaci nezstavovalinezastavovali.

Na [[Vasilievský ostrov|Vasilievskom ostrove]] protestujúcich tiež zastavili vojenské oddiely. Proti davu bol vyslaný jazdecký oddiel, ktorý zranil množstvo ľudí a zastavil jeho postup. Časť protestujúcich ustúpila ale po agitácii [[sociálna demokracia|sociálnych demokratov]] následne rozhodla, že vyrabujú zobrojárskezbrojárske dielne a začnú so stavbou [[barikáda|barikád]]. Asi 15001 500 ľudí následne vybudovalo barikádu, ale po tretej popoludní boli rozohnaní po boji s Fínskym plukom. Do večera protestujúci vybudovali na ostrove niekoľko barikád, väčšinu z nich však vojská zlikvidovali.

}}</ref> a okolo tisíc vážne zranených. Vzhľadom na to, že nie všetci mŕtvi boli oficiálne zaregistrovaní štátnymi orgánmi, usudzuje sa, že počet obetí mohol dosiahnuť asi 200 mŕtvych 800 ranených.<ref>Figes, O., 2000, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň, s. 190</ref> Po prevzatí vlády boľševikmi sa však stala oficiálnym počtom obetí cifra 46004 600 mŕtvych, ktorá sa dostala aj do Veľkej sovietskej encyklopédie.