Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[2013]] uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete.

 

[[Dukát]]y sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 [[Karát (rýdzosť)|karátov]] a 9 grénov. Boli presnými kópiami [[Zlato|zlatých]] mincí mesta [[Florencia|Florencie]] pod názvom florény.<ref name=vyrocna11>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výročná správa 2011| url = http://mint.sk/lang/annual_report_2011_sk_en.pdf | dátum vydania = máj 2012 | dátum aktualizácie = | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref> Za [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. [[Latinčina|Latinský]] nápis na podobnej zlatej [[Benátska republika|benátskej]] minci sa končil slovami "iste ducatus", tento druh mince tak dostal názov dukát.<ref name=onas></ref> Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej [[Európa|Európe]], vďaka čomu sa v [[stredovek]]u považovali za najtvrdšiu [[Peňažná sústava (jedna ekonomika)|menu]] Európy. Existujúce záznamy hovoria, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.<ref name=onas></ref>

 

Od roku [[1553]] sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov [[1499]] - [[1506]] kedy razili sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery, alebo poltoliare.

Obdobie protihabsburských povstaní sa odrazilo aj na chode mincovne, najmä na razbe mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii.<ref name=vyrocna11></ref>

 

[[File:Balancier.jpg|thumb|Balancier]]

V [[18. storočí]] kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci [[Kovanie|lis]] - balanciér. Mincovne v [[Praha|Prahe]] a vo [[Viedeň|Viedni]] boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne.<ref name=onas></ref> V roku [[1785]] boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).

 

Od roku [[1918]] bola mincovňa v Kremnici jedinou česko-slovenskou mincovňou. Tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.<ref name=vyrocna11></ref><br />

Obe svetové vojny v [[20. storočí]] sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] z mincovne odviezli všetky stroje, zostali len prázdne budovy. Na konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola zasiahnutá celá raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť.