Atletika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
presun z článku Dráhový beh, úprava |
||
Riadok 1:
{{na revíziu}}
[[Image:Naisten 400 m aidat.jpg|thumb|right|Ženských [[400 metrov cez prekážky]] na klasickej vonkajšej tartanovej trati na Helsinskom Olympijskom štadióne vo Fínsku]]
{{portál|Šport|Športový}}
Řádek 13 ⟶ 14:
V [[starovek]]u atletika znamenala telesné cvičenie, zápas, prirodzené ľudské pohyby. Novodobá atletika sa rozvinula v 19. storočí v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], odtiaľ sa rozšírila po svete.
== Dráhový beh ==
{{sekcia bez zdroja}}
Prvá a jediná súťažná disciplína na prvých olympijských hrách (''776 pred Kr.'') bol beh na dĺžku štadióna, teda štadiónny beh – dráhový beh.
V Európe v tú dobu ale vzniklo aj niekoľko iných “hier“
*'''[[Panhelénske hry]]:'''
**[[Pýtické hry]] (založené roku 527 pred Kr.) konané v [[Delfy|Delfách]] každé 4 roky
**[[Nemejské hry]] (''založené roku 516 pred Kr.'') konané v [[Nemea|Nemei]] ([[Argolis (historické územie)|Argolis]]) každé dva roky
**[[Isthmické hry]] (''založené roku 523 pred Kr.'') konané v koryntskom [[Isthmia (obec)|Isthmii]] každé dva roky
*'''[[Rímske hry]]''' – Vychádzajúc viac z Etruských koreňov než čistých gréckych, boli Rímske hry menej zamerané na beh a iné atletické disciplíny. Najväčšiu pozornosť sústreďovali na preteky bojových vozov či zápasenie, tak ako etruské športy gladiátorských bojov.
*'''[[Tailteannské hry]]''' (''založené roku 1829 pred Kr.'') konané v blízkosti Teltownu v Írsku. Toto tridsaťdňové stretnutie zahŕňalo bežecké disciplíny ale aj hádzanie kameňov a iné.
Ostatné národy ako [[Kelti]], [[Germáni]] či [[Góti]] nasledovali [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]] v atletických disciplínach. Tieto však často súviseli s bojovým tréningom. V stredoveku trénovali synovia šľachticov najmä beh, skoky a rôzne formy boja, dodatočne potom jazdu na koni a rytierske boje. Súťaženie medzi rivalmi ale aj priateľmi bolo bežné na oficiálnej aj neoficiálnej úrovni.
Každoročne od roku 1796 – 1798 sa konala vo Francúzsku ''“L'Olympiade de la République”'' ako skorý predchodca moderných Olympijských Hier ako ich poznáme teraz. Premiérové podujatie sa skladalo z atletických ale aj starovekých disciplín, známych z Grécka. Olympiáda z roku 1796 je označovaná ako tá, ktorá uviedla metrický systém do športu.
V 19 storočí vzrástol záujem o formálnu organizáciu moderných podujatí, najmä vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. To zahŕňalo tiež začlennie športu a cvičenia do škôl. Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste (RMAS) si v tomto vyslúžila prvenstvo v rokoch 1812 a 1825, žiaľ bez žiadnych zjavných dôkazov. Prvé zaznamenané stretnutie boolo zorganizované v Shewsburym Shropshire v roku 1840 Kráľovskou Shewsburskou školou. Existujú tiež detaily stretnutia v množstve listov napísaných 60 rokov neskôr C.T. Robinsonom, ktorý bol vtedajším žiakom v rokoch 1838 až 1841. Kráľovská vojenská akadémia vo Woolwichy zorganizovala síce prvé športové podujatie v roku 1849, no prvá pravidelná súťaž sa konala na Exeterskej univerzite v Oxforde od roku 1850.
Moderné atletické disciplíny sú zvyčajne organizované pomocou 400-metrového okruhu, na ktorom sa koná väčšina z bežeckých podujatí. Iné atletické disciplíny (skoky, vrhy) využívaju potom miesto vnútri okruhu.
{{atletický výhonok}}
| |||