Česko-slovenské opevnenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Príčina vzniku opevnení: wikilinky |
d nahradenie textu |
||
Riadok 25:
[[File:Boudatvrz.jpg|thumb|right|Vstupný objekt K-S 22a „Krok“ do ťažkého opevnenia [[Bouda (opevnenie)|Bouda]] pri meste [[Králíky (okres Ústí nad Orlicí)|Králíky]].]]
[[File:Ropiky.JPG|thumb|right|Ľahké objekty vz. 37 pri meste Králíky. „Ropík“ v popredí môže viesť paľbu a kryť okolité objekty.]]
Prvý prieskum zameraný na vyhľadanie vhodných priestorov pre stavbu opevnenia sa začal na jeseň roku 1934 na príkaz náčelníka štábu armády gen. [[Ludvík Krejčí|L. Krejčího]]. Prieskumom terénu bol poverený podplukovník generálneho štábu [[Josef Fetka|J. Fetka]] a ďalší, ako napr. [[
Následne došlo na jar 1935 ku konkrétnym organizačným krokom s cieľom vytvoriť organizáciu, ktorá bude opevňovacie práce priamo riadiť a vykonávať. 20. marca 1935 vznikla [[Rada pre opevňovanie]] (RO) na čele s L. Krejčím. Rada pre opevňovanie mala za úlohu získať finančné prostriedky a materiál potrebný pre výstavbu opevnení. Ako poradný orgán Najvyššej rady obrany štátu, tiež navrhovala postupnosť a naliehavosť výstavby jednotlivých úsekov. Ďalej tiež riadila a koordinovala činnosť [[Riaditeľstvo opevňovacích prác|Riaditeľstva opevňovacích prác]], ktoré malo za úlohu vlastnú realizáciu stavieb. Jej vedením bol poverený [[Karel Husárek|K. Husárek]]. 12. decembra 1935 bol vládou schválený program výstavby ťažkých objektov v najohrozenejších úsekoch hranice. 5. júna 1936 bola odsúhlasená výstavba siete opevnení pozdĺž celej hranice. Definitívny plán opevnení však určil 9. novembra 1936 vo svojom pláne gen. Husárek.<ref name="TMD">Čapka, F., Lunerová, J., 2011, ''Tragedie mnichovské dohody. Skutečná fakta a odhalené mýty.'' Cpress, Brno, s. 36-37</ref> Podľa plánu mohlo opevnenie začať plniť svoje funkcie po ukončení prvej etapy výstavby v priebehu roku 1939. Pre výstavbu československá vláda uvoľnila 10,14 miliardy [[Koruna česko-slovenská|vtedajších korún]]<ref name="TMD"/>.
| |||