Lev Nikolajevič Tolstoj: Rozdiel medzi revíziami

'''Lev Nikolajevič Tolstoj''' ({{v jazyku|rus|Лев Николаевич Толстой}}; * [[9. september]] [[1828]] – † [[20. november]] [[1910]]) bol ruský [[spisovateľ]] -  – [[románopisec]], [[esejista]], [[dramatik]] a [[filozof]] -  – ako aj [[Náboženský anarchizmus|kresťanský anarchista]] a stúpenec reformy vzdelávania. Je pravdepodobne najznámejším členom [[šľachta|šľachtickej rodiny]] Tolstých a jedným z najčítanejších ruských spisovateľov.

Od roku 1844 začal Tolstoj študovať právo a orientálne jazyky na univerzite v [[Kazaň|Kazani]]. Jeho učitelia ho však ohodnotili ako lenivého a Lev Nikolajevič štúdium zanechal. Počas štúdia viedol bohémsky život a prehrával značné sumy v kartách. Už počas štúdia v [[Kazaň|Kazani]] si začal viesť denník, v ktorom zaznamenával aj svoje morálne poklesky a najintímnejšie myšlienky, z ktorých mnohé sa dotýkali otázky zmyslu ľudskej existencie. V roku 1849 sa vrátil do [[Jasná Poľana|Jasnej Poľany]], kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok svojich nevoľníkov. Veľmi skoro však odišiel so svojím bratom bojovať na [[Kaukaz]] (1851) a potom sa zúčastnil [[Krymská vojna|krymskej vojny]] ([[1853]] -  – [[1856]]). Spočiatku bol vyslaný do [[Valašsko|Valašska]], kde ruská armáda bojovala s [[Turecko|Tureckom]]m. Od konca roku 1854 bol Tolstoj svedkom obrany [[Sevastopoľ]]u na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]]. Zážitky z bojov na [[Kaukaz]]e a z [[Krym]]u mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (''Hadži Murat'', ''Sevastopoľské poviedky''). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam [[pacifizmus|pacifizmu]].

V roku [[1857]] cestoval po západnej [[Európa|Európe]], navštívil [[Francúzsko]], [[Švajčiarsko]] a [[Nemecko]]. V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov. Po svojom návrate do [[Rusko|Ruska]] si Tolstoj uvedomil zaostalosť ruského politickej, ekonomickej i kultúrnej reality. Zvlášť ťaživým problémom bolo pretrvávajúce nevoľníctvo (mimo [[Rusko]] už v tom čase nikde neexistovalo). Tolstoj sa domnieval, že postavenie nevoľníkov sa zlepší, ak im bude poskytnuté vzdelanie. Sám si to chcel overiť v praxi a preto v roku 1859 otvoril prvú školu pre svojich poddaných a ich deti, v ktorej sám so svojou rodinou vyučoval. Roľníci však vo vzdelávaní nevideli žiadny zmysel a považovali ju za záťaž. Tolstého aktivity ostatní statkári považovali za neprimerané jeho postaveniu a prestali sa s ním stýkať. Viacerí ho začali považovať v lepšom prípade za čudáka.

Zároveň sa Tolstoj začal venovať literárnej činnosti. Jeho prvým literárnym pokusom bol preklad diela írskeho spisovateľa [[Laurence Sterne|Laurence Sterna]] ''Sentimentálna cesta cez Francúzsko a Taliansko''. V roku 1851 napísal svoju prvú poviedku ''Včerajší deň''. V roku 1852 dokončil svoju prvú novelu ''Detstvo'' a poslal ju [[Nikolaj Nekrasov|Nikolajovi Nekrasovovi]], aby ju uverejnil v literárnom časopise ''Sovremennik'' (Súčasník). Publikovaná novela vzbudila u čitateľov záujem a Tolstoj sa pomaly stával známym spisovateľom. V roku 1862 vydal novelu ''Kozáci'', ktorú [[Ivan Sergejevič Turgenev]] ocenil ako "najlepší príbeh napísaný v našom jazyku".

23. septembra 1862 sa Lev Nikolajevič Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou lekára, ktorá bola od neho o 16 rokov mladšia. Mali spolu dvanásť detí, ale päť z nich zomrelo ešte v detskom veku. Svoje zásnuby a sobáš do veľkej miery realisticky zobrazil v románe ''Anna Kareninová'' (zvlášť dramatická je scéna, v ktorej dal snúbenici prečítať svoje denníky, do ktorých si zapísal aj početné sexuálne prehrešky, ktorých sa dopustil s nevoľníčkami). V harmonickom období prvých rokov manželstva napísal Tolstoj svoje najlepšie a najslávnejšie dielo -  – románovú epopej ''Vojna a mier''. V tomto diele vyslovil svoje odsúdenie vojny ako nehumánneho aktu a zároveň veľmi presvedčivo priblížil epochu rusko-francúzskych vojen v rozmedzí rokov 1805 -  – 1812. Slávnymi boli aj jeho neskoršie realistické romány ''Anna Kareninová'' (1877) a ''Vzkriesenie'' (1899). Zvlášť veľkú pozornosť vyvolal román ''Vzkriesenie'', v ktorom Tolstoj odhalil a dramaticky vykreslil príčiny a dôsledky ženskej prostitúcie, ktorá bola do istej miery spoločnosťou tolerovaná. V románe odznelo aj mnoho proticirkevných hodnotení a ideí, čo pobúrilo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí ''Spoveď'' a ''Moje náboženstvo''. Jeho názory sa obyčajne definujú ako ''kresťanský anarchizmus''. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím, myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]]) alebo [[Mahátma Gándhí|Mahátmu Gándhího]].

* '''Šlabikár''' -  – určené pre základné vyučovanie

* '''Vojna a mier''' -  – opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805- – 1812 (detailne je v románe opísaná [[bitka pri Slavkove]] zo dňa 2. decembra [[1805]], ale aj bitka pri [[Borodino|Borodine]] a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, a tiež členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, Pierre často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy ([[Napoleon]], [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzov]]).

''Preklady do slovenčiny: 1. Zora Jesenská (1949 a 1950 -  – štvorzväzkové) 2. Ružena Dvořáková-Žiaranová (1980 -  – I. vydanie, štvorzväzkové; 1987 -  – II. vydanie, dvojzväzkové; 2001 a 2002 -  – III. vydanie, dvojzväzkové)''

* '''Anna Kareninová''' -  – hlavnou hrdinkou je mladá, krásna a inteligentná žena. Jej muž má dobré postavenie a ona nemá dôvod sa sťažovať. Je však nespokojná, zoznamuje sa s mladým dôstojníkom Vronským. Ona odchádza od muža za Vronským, muž jej odmieta vydať syna. Annu postupne odsudzuje celá spoločnosť a Vronský ju prestáva milovať. Anna všetko rieši skokom pod vlak.

''Preklady do slovenčiny: 1. Mária Klimová (1950 -  – I. vydanie, trojzväzkové; 1952 -  – II. vydanie, trojzväzkové; 1960 -  – III. vydanie, dvojzväzkové) 2. Naďa Szabová (1986 -  – I. vydanie, dvojzväzkové; 2002 -  – II. vydanie, dvojzväzkové; 2005 -  – III. vydanie, dvojzväzkové; 2012 -  – IV. vydanie, jednozväzkové)''

* '''Vzkriesenie''' -  – hlavnými hrdinami sú šľachtic Nechljudov (študent) a prostitútka Maslová. Zoznámili sa v mladosti u Nechljudovej tety, kde Maslová pracovala ako slúžka. Maslová je neskôr odsúdená k núteným prácam, on sa o nej po rokoch dozvedá, pretože cíti svoju vinu, ide za ňou na [[Sibír]]. Svojho majetku sa vzdá v prospech mužíkov. Snaží sa jej všemožne pomáhať -  – ona ho odmieta, pretože cíti svoju vinu. Maslová sa vo vyhnanstve spriatelila s ruskými revolucionármi. Tolstoj tu rieši otázku svedomia a viny.

''Preklady do slovenčiny: [[Albert Škarvan]] (1899 -  – Žilina : [[Dušan Makovický|D. Makovický]] v edícii Poučná bibliothéka, zv. 2.; ide o vôbec prvý preklad tohto románu do cudzej reči vo svete!); Soňa Čechová (1990 -  – I. vydanie; 2004 -  – II. vydanie)''

* '''Diabol''' -  – Hlavný hrdina, úspešný mladý muž, si v mladosti našiel milenku a hovoril si, že to robí "len tak pre zdravie, pretože to všetci robia". Neskôr sa ožení a vedie usporiadaný a verný život, na bývalú milenku zabudol. Po čase, keď žena čaká dieťa, sa milenka znova zjavuje a on cíti neprekonateľnú žiadostivosť, ktorou je doslova trýznený a mučený. Rozhodne sa pre samovraždu. Spoločnosť jeho čin nepochopila a vyhlásila ho za duševne chorého.

* '''Smrť Ivana Iľjiča''' -  – Ivan Iľjič si tesne pred smrťou uvedomí, že život, ktorý žil bol príliš obyčajný a mal ho žiť inak. Hlavnou myšlienkou diela je, že človek zvyčajne pochopí pravdu v hraničnej životnej situácii.

* '''Kreutzerova sonáta''' -  – žiarlivý manžel zavraždí svoju ženu. Tolstoj tu vyjadril svoj postoj k sexualite človeka z pozície Evanjelia

* '''Otec Sergej'''- [[novela]] opisujúca príbeh istého muža, ktorý jedného dňa nečakane opustil svoj majetok a vstúpil do kláštora, stal sa pustovníkom a neskôr sa stal známym pre údajné nadprirodzené liečiteľské schopnosti. Po celý čas bol trýznený vnútorným nepokojom (pýchou, pochybnosťami), až jedného dňa zhrešil s istou dievčinou. Ušiel, chcel spáchať samovraždu, ale na základe sna navštívil príbuznú, ktorá v ťažkých podmienkach viedla usporiadaný a mravný život, hoci si to ani neuvedomovala. Sergej pochopí, že takýto život je práve ten, o ktorý sa usiloval -  – život pre Boha -  – ale nedosiahol ho (nazdával sa, že žije pre Boha, ale v skutočnosti žil pre ľudí). Uvedomí si svoj omyl, znovu nájde stratenú vieru, tentokráttentoraz už omnoho pevnejšiu, stane sa tulákom, putuje po Rusku až ho jedného dňa pošlú na Sibír, pretože nemal doklady. Na otázku, kto to je, odpovedal, že je "sluha boží"... Hoci novela je svojím rozsahom krátka, výstižne zobrazuje Tolstého chápanie problémov viery, pýchy, žiadostivosti a ľudskej duše vôbec.

* '''Hadži Murat''' -  – o vojne ČečencovČečenov proti Rusom zobrazenej v živote jedného Čečenca - Čečena – Hadžiho Murata.

* '''Vláda tmy''' -  – toto dielo je ovplyvnené [[naturalizmus|naturalizmom]]

* '''Junošstvo''' -  – spolu s Detstvom a Chlapčenstvom tvoria autobiografickú trilógiu. Rozprávanie o malom Nikolajovi, ktorý má veľmi silný vzťah k svojej matke, ale tá umiera. Výchovy Nikolaja a jeho brata sa ujíma teta z Kazane. Z bratov sa stávajú sebci. Nikolajov brat sa rýchlo dostáva na [[Univerzita|univerzitu]], Nikolaj tiež, ale štúdium prerušuje a vzdeláva sa sám.

* '''Françoise''' -  – voľný preklad poviedky od [[Guy de Maupassant|Guya de Maupassant]]

* '''Statkárske vnútro'''(?) -  – s Albertom a Markérovými zápiskami tvoria trilógiu.