Brandenburská brána: Rozdiel medzi revíziami

Brandenburská brána je 26 metrov vysoká, 65,5 metrov široká a 11 metrov dlhá stavba z [[Pieskovec|pieskovca]] v štýle raného [[Klasicizmus|klasicizmu]]. Svojim vzhľadom veľmi pripomína [[propyleje]] [[Akropola v Aténach|aténskej Akropoly]]. Má päť prejazdov, stredný je o niečo širší než štyri postranné, na obidvoch stranách sa nachádza jedna malamalá hala.

Bránu tvoria 15 metrov vysoké stĺpy v jónsko[[Iónsky sloh|iónsko]]-[[Dórsky sloh|dórskom štýle]] s priemerom 1,75 metrov pri päte. Stavba je vyzdobená ornamentami[[ornament]]ami a [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfmi]], ktoré zobrazujú okrem iného rôzne výjavy z [[HerkulesHerakles (mytológia)|Herkulovho]] života, rímskeho boha [[Mars (boh)|Marsa]] a bohyne [[Minerva|Minervy]]. Brána je korunovaná 5 metrov vysokou sochou [[Kvadriga (architektúra)|kvadrigy]], predstavujúcou okrídlenú bohyňu víťazstva, ktorá vchádza do mesta na štyrmi koňmi ťahanom voze.

Brandenburská brána bola postavená v roku [[1734]] ako colná brána v opevnení Berlína. Medzi 1788 a 1791 ju pruský kráľ [[Friedrich Wilhelm II.]] nechal prestavať do dnešného štýlu rannéhoraného klasicizmu, práce vykonal architekt [[Carl Gotthard Langhans]]. RokuV roku [[1793]] dostala brána kvadrigu, zhotovenú [[Johann Gottfried Schadow|Johannem Gottfriedem Schadowem]].

Táto socha predstavovala okrídlenú bohyňu mieru [[Eirene]]; v roku [[1806]] bola [[Napoleon Bonaparte|NapoleónomNapoleonom]] dopravená do Paríža[[Paríž]]a, ale už v roku [[1814]] bola prevezená naspäť do Berlína. Pri jej reštaurovaní bol pôvodný veniec z dubového lístia nahradený novým symbolom, a to železným krížom, ktorým bola Schadowova bohyňa mieru Eirene novo definovaná ako bohyňa víťazstva Viktória.

Pôvodne mohol Brandenburskou bránou prechádzať iba nemecký [[cisár]]. Dňa 30. januára 1933 bola brána svedkom veľkého sprievodu [[nacizmus|nacistickej]] [[NSDAP]], ktorá oslavovala prevzatie moci v Nemecku. Ku koncu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď na nej [[Červená armáda|sovietske jednotky]] vyvesili červenú zástavu, bola brána veľmi poškodená delostreľbou nemeckej armády (v tej dobe už pravdaže existoval sadrový odliatok sochy). Počas [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokov 20. storočia]] bola Brandenburská brána zrekonštruovaná po prvýkrát (za spolupráce NDR a SRN), pričom železný kríž a orol boli odstránené (ako symboly [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruského]] militarizmu).

Počas existencie [[Berlínsky múr|berlínskeho múru]] sa brána nachádzala v [[Hraničné pásmo|hraničnom pásepásme]] a nebola prístupná. Historicky známy je prejav prezidenta USA [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]], ktorý tu pri návšteve [[Západný Berlín|Západného Berlína]] v roku [[1987]] predniesol známu výzvu, adresovanú vtedajšiemu prvému tajomníkovi KSSZ [[Michail Gorbačov|Michailovi Gorbačovovi]]: ''„Mr. Gorbachev, open this gate! Mr. Gorbachev, tear down this wall!“'' („Pán Gorbačov:, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov:, zbúrajte tento múr!“)

Po [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotení Berlína]] bola socha kvadrigy ako aj brána samotná znovu zrekonštruovaná do pôvodnej podoby. Brána sa nachádza – ako symbol rozdelenia a zjednotenia mesta – na národnej strane nemeckej verzie [[Eurominca|euromincí]] s nominálnou hodnotou 10, 20 a 50 [[Cent (euro)|centov]]. Každoročne sa tu počas silvestrovskej noci konajú veľké oslavné zhromaždenia s ohňostrojom.