Uhlíková nanorúrka: Rozdiel medzi revíziami

Boli objavené v roku 1980. V tom čase sa začali uhlíkové nanorúrky používať v rôznych priemyselných odvetviach, najmä vďaka tomu, že sú silnejšie ako [[oceľ]] a ich hmotnosť predstavuje iba jednu šestinu hmotnosti ocele. Uhlíkové nanorúrky majú aj nezvyčajné tepelné a vodivé vlastnosti. Uhlíkové nanorúrky nie sú rozpustné vo vode a vodných [[roztok]]och, rozpúšťajú sa v [[organické rozpúšťadlo|organických rozpúšťadlách]].<ref name="prvy">KELLY Y. KIM. Nanotechnology platforms and physiological challenges for cancer therapeutics. ''Nanomedicine: Nanotechnology, Biology, and Medicine'', 2007, vol. 3, p. 103–110.</ref> Sú takisto výbornými vodičmi, keďže [[elektrón]]y sa v nich môžu pohybovať takmer voľne. [[Elektrický odpor]] nanorúrok je veľmi malý, takmer nezávislý naod ich dĺžkedĺžky. Dnes sa uhlíkové nanorúrky používajú v elektronike, optike a nanotechnológiach a nanomedicíne.