|
[[Súbor:Monemvasia Ansicht.jpg|náhľad|Monemvasia]]
'''Peloponéz''' (''Peloponnésos'' = Pelopov ostrov), po [[GréčtinaGrécke jazyky|gr.]] Πελοπόννησος (Pelopónnisos) alebo Μορέας (Moréas), je [[polostrov]] tvoriaci južnú časť [[Grécko|Grécka]]. Polostrov spája so stredným Gréckom [[Istmická šija]], ktorá bola prekopaná v roku [[1893]].
Povrch je prevažne hornatý, nachádzajú sa tu pohoria [[Taygetos]], [[Erymanthos]], [[Chelmos]], [[Parnasos]] a [[Panachaiko oros]].
Hlavné mesto Peloponézu je [[Patra]], na severnom pobreží kraja [[Achaia (časť kraja)|Achája]]. Iné dôležité mestá sú [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]], [[Aigio]], [[Nafplio]], [[Korint]]hos, [[Sparti]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], [[Megalopoli]], [[Krestena]], [[Pyrgos]], [[Pylos]], [[Mesini]] a [[Kalamata]]. Celý polostrov má približne 1 100 000 obyvateľov.
Peloponéz sa už od staroveku delí na [[Achája (historické územie)|Acháju]] (severné pobrežie), [[Elida|Elidu]] (západné pobrežie), [[Messinia|Messiniu]] (na juhozápade), [[Lakónia|Lakóniu]] (na juhovýchode), [[Argolis (historické územie)|Argolidu]] (na severovýchode) a [[Arkádia (historické územie)|Arkádiu]] (vo vnútrozemí).
== HistóriaDejiny ==
PrvíPrvými obyvateliaobyvateľmi Peloponézu bolibol predgréckipredgrécky meditereánsky kmeň [[Pelasgovia]] ([[Kári]], [[Lelegovia]]).
PrvýPrvým gréckygréckym kmeňkmeňom, ktoríktorý obsadiliobsadil Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta (starovek)|Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku [[1000 pred Kr.]], teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej [[Arkádia|Arkádie]] a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Korint]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v [[Arkádia|Arkádii]] založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (síce Sparta si však uchovala nezávislosť) a po nich [[Staroveký Rím|Rimania]]. Mestá [[Sparta]] a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]].
V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene – [[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše.
V [[6. storočie|6 stor. n. l.storočí]] byzantskú hranicu na [[Dunaj]]i prelomili [[Slovania]], ktorí osídlili celý [[Balkánsky polostrov|Balkán]] a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a západe polostrova. Mnohí Gréci ušli do južnej [[Taliansko|Itálie]], na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], mnohí sa skryli v peloponézskych vysočinách, alebo niektorí odišli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste [[Patra]], najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom Nikiforom však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do [[Anatólia|Anatólie]] a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z [[Anatólia|Anatólie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Calabriakalábria|CalabrieKalábrie]], aby tak bolo grécke obyvateľstvo posilnené.
Malé slovanské etnikum sa však ukryté v horách udržalo až do [[15. storočie|15. stor.storočia]].
Od [[stredovek]]u až do [[19. storočie|19. stor.storočia]] označovali Gréci Peloponéz menom ''Moreas''. Toto meno pochádza z gréckeho slova "moria" (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie ''Peloponnisos'' sa zaužívalo až v [[20. storočie|20. stor.storočí]]. Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá [[Patra]], [[Monemvasia]], [[Korint]] a hlavne [[Mystra]], blízko starovekej [[Sparta|Sparty]].
V [[13. storstoročie|13. storočí]] Peloponéz dobyli [[Križiacka výprava|križiaci]], keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych [[Gréci|Grékov]]. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá [[Byzantská ríša]]. Počas tohto obdobia sa vytratil aj zvyšok Slovanov, ktorí boli utiahnutí v horách. Mnohí Gréci sa totiž utiahli do hôr, lebo sa odmietali podrobiť talianskemu [[Feudalizmus|feudalizmu]] a tu prevýšili počet Slovanov s ktorými sa pomiešali. Naopak, Taliani mnohých Slovanov odviedli z hôr na roviny, kde sa tiež s väčšinovými Grékmi pomiešali. V 13.{{--}}15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvaniti osídlili väčšinu kraja [[Argolida]] (okrem oblstí [[Epidauros|Epidauria]], [[Nemea]], [[Argos]] a [[Nafplio|Nafplia]]) a usadili sa aj v malých oblastiach v krajoch [[Mesénia]], [[Achája (historické územie)|Achája]] a [[Lakónia]]. Arvanítov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia, aj grécki aj európski. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921{{--}}1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Grécky satirik byzantskej doby, [[Mazaris]] uvádza, že Peloponéz obývajú hlavne ''Peloponézania'' (myslí tým Grékov), ďalej [[Lakónia|Lakedaimónčania]] (myslí tým [[Cakóni|Cakónskychcakónskych Grékov]]), [[Ilýri]] (myslí tým [[Arvaniti|Arvanitov]]) a [[Egypťania]] (Myslímyslí tým [[CigániRómovia|CigáňovRómov]]). V [[15. storstoročie|15. jestoročí]] polostrov definitívne podmanenýdobyli [[TurciOsmanská ríša|TurkamiTurci]].
Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. storstoročí. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra, povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti [[Turci|Turkom]]. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, [[Theodoros Kolokotronis]], [[Petros Mauromichalis]] či [[Papaflessas]]. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií ([[Theodoros Kolokotronis]] tu porazil tureckú armádu Mahmuda Dramaliho Pašu) a pri meste [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]] kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Grékov tu nakoniec porazila egyptská armáda Ibrahima Pašu v nerovnej bitke pri Maniaki, kde zomrel aj [[Papaflessas]]. V roku 1831 sa však Grécko definitívne oslobodilo spod tureckej nadvlády.
V 19. stor.storočí žilo na Peloponéze približne 50 000 [[Islam|moslimov]] [[Turci|tureckého]], [[Albánci|albánskeho]] a [[Gréci|gréckeho]] pôvodu. Všetci z nichVšetkých však boli z polostrova vyhnanívyhnali kresťanskýmikresťanskí [[Gréci|Grékmi]] počas bojov za nezávislosť
== Kultúra ==
Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka a bohatá. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvinul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typický aj pestovaním pomarančov a olív.
Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.{{--}}9. stor. hlavne zo [[Sicília|Sicílie]] a [[Calábria|Calábrie]]Kalábrie. Títo ďalej vstrebali zvyšok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a ide o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]] – Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády.
== Iné projekty ==
|
