Rómovia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d typog.; drob.
Riadok 98:
 
Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/><ref>cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka</ref>:
* z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamná cigán, a ktoré vzniklo v Byzantskej ríši z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré Theophanes vo svojom diele Chronographia vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii);
* z kurdského slova asingăr (kováč)
* z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník)
* z perzského slova asinkan (kováčňa)
* zo starotureckého slova čïgāń (chudobný)
 
Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých [[európa|európskych]] jazykoch:
Riadok 128:
 
=== Znaky rasy ===
Rómovia - Cigáni patria k tmavej odrode bieleho [[Plemeno|plemena]]. Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164 {{- -}}167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.<ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref>
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Zigeuner im ottomanischen Gebiet.jpg|náhľad|Rómovia z Otomanskej ríše]]
[[Súbor:Gitano (Pyrénées espagnoles).png|náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí]]
K odhaleniu pôvodu Rómov prispelo zistenie [[Kalvíni|kalvínskeho ]]kňaza Štefana Váliho z okolia [[Komárno|Komárna]], ktorý študoval v 2. polovici 18. storočia v holandskom meste [[Leiden]]. Tam sa zoznámil s tromi indickými študentami. Pretože ich jazyk mu nápadne pripomínal jazyk Rómov z okolia jeho rodiska, zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Keď sa vrátil domov a prečítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väčšinu z nich vedeli správne preložiť. Správa o tejto udalosti z roku [[1763]] podnietila mnohých jazykovedcov, ktorí na základe rozboru rómskeho jazyka a jeho porovnania s vývojom indických jazykov zistili, že predkovia Rómov pochádzajú z Indie. Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise ''Život svätého Juraja Athoského'', autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v [[monastier]]i Iviron na svätej hore [[Athos (polostrov)|Athos]] na polostrove [[Chalkidiki]] v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára [[Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)|Konštantína Monomacha]], ktorý si v roku [[1050]] povolal do [[Konštantínopol]]u skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.[http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/][http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/] Na území dnešného [[Grécko|Grécka]] sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13. {{- -}}14. storočia - na ostrove [[Kréta]] a v okolí mesta [[Modona]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]]. Od roku [[1386]] až do 18. storočia existoval na ostrove [[Korfu]] "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova.[http://kyberia.mizu.sk/Romsky-dejepis.pdf] O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú [[Židia]] zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych [[Húni|Hunov]], ktorí boli Hepthaliti, a potom žili v oblasti Uttar Pradesh.[http://opovoderomov.webnode.sk/] V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom , že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie.[http://www.teraz.sk/magazin/vedci-spresnili-geneticky-povod-a-hist/30933-clanok.html] V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov - Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach [[Rádžastán]]u a [[Bihár]]u. <ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref> Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli [[Brahmani]], Kšatrijovia, Vajšjovia) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov Šúdrovia (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod.. Z remesiel sa Šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.[https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_] Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez [[Irán]], [[Arménsko]], [[Grécko]] a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez [[Sýria|Sýriu]], [[Egypt]] a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama) [http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884].[[Súbor:Weingarten Fastnacht 1910 Zigeuner.jpg|náhľad|Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu]]
 
== Subetnické členenie Rómov ==
[[Súbor:Gitano family 23.jpg|náhľad|Francúzska rómska rodina]]
Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne.
* Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na [[Balkán]]e. Žijú tu [[moslimi]] Xoraxane Roma (Chorachane - Khorane - korán) a kresťania Dasikane Roma (das - kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V [[Kosovo|Kosove]] a západnom Macedónsku sa stotožňujú s [[Albánsko|Albáncami]]. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie.
* V [[Rumunsko|Rumunsku]] Vatraši sa hlásia sa k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V [[Dobrudža|Dobrudži]] sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]].
* Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a [[Srbsko|Srbsku]]. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny.
Riadok 144:
[[Súbor:Gitanos 1.jpg|náhľad|Španielskí Rómovia]]
* Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.[http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov]
* Na Slovensku žije najviac Rumungrov. Sú to Rómovia, ktorí tu žijú najmenej tristo rokov. Aj keď sa toto označovanie pôvodne vzťahovalo na maďarských Rómov (ungrov), rozšírilo sa na všetkých usadlých - slovenských Slovačike Roma a maďarských Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku [[1959 ]] kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie - Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (cvičitelia medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné). Spomedzi nich sú najpočetnejší Lovári, ktorí žijú na [[Gemer]]i a v [[Novohrad]]e a Bougešti v okolí [[Nitra|Nitry]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]]. Najmenšou skupinou sú zvyšky nemeckých [[Sinti|Sintov]]. [http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html][https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_ ]
 
'''''Olašskí Rómovia''' sa od usadlých Rómov na Slovensku výrazne odlišujú spôsobom života. Udržiavajú si tradičné spôsoby správania a spoločenskej organizácie. Každý jednotlivec za zaraďuje k príslušnej skupine, ktorá spravidla zahŕňa rodinu a širšie príbuzenstvo. Na čele skupiny stojí muž požívajúci prirodzenú autoritu a jeho rozhodnutia a usmernenia sú viac-menej záväzné. Dodnes sa spory medzi skupinami olašských Rómov riešia pred radou starších – označovanou ako ''kris''. Ženy sa prevažne venujú domácnosti a majú nižšie postavenie ako muži. Olašskí Rómovia v obliekaní naďalej dodržiavajú tradičné normy – ženy, spravidla, nenosia nohavice a miniskukne, uprednostňujú účesy z dlhých vlasov a pokiaľ im to ekonomická situácia dovoľuje, nosia výrazné zlaté šperky. U olašských Rómov je rómsky jazyk – resp. príslušný dialekt na prvom mieste pri dorozumievaní vo vnútri komunity. Jazyk majority používajú iba v kontakte s ne-Rómami, hlavne pri ekonomických aktivitách.''[http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html]
Riadok 168:
Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku.
Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.<ref>ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo Motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF FSV, 2006. ISBN 80-8050-955-7.</ref>
Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5{{--}}10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia - Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.<ref> Cina, Stanislav: Rómsky jazyk, vydalo Metodicko - pedagogické centrum v Prešove roku 2006</ref>
 
== Rómovia v Uhorsku a na Slovensku ==
* Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219 ]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] - [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
* Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský ]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377 ]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref>
[[Súbor:Gypsy settlement.jpg|náhľad|Rómske obydlie na východnom Slovensku]]
Riadok 193:
* Parlament Československej republiky 14. júla [[1927]] prijal zákon o potulných Cigánoch. Tento zákon určoval, kto bol považovaný za potulného Cigána. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. V roku [[1930 ]] v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
[[Súbor:Cigán zo Slovenska.jpg|náhľad|Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.]]
* V rómskej komunite vnikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov- obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómsky hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch [[1936]] - [[1939]]. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] utiekla na Slovensko aj z tohto územia. <ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
[[Súbor:Cigáni pri Veľkej Lomnici.jpg|náhľad|Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.]]
* V roku [[1939]] sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku [[1940]] bol v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli [[1942]] ich sústredili do [[Hodonín]]a a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája [[1940]] boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu....." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Ilava]], [[Kremnica]], [[Hanušovce nad Topľou]] a [[Dubnica nad Váhom]]. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati [[Prešov]] - [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovce]] - [[Vranov|Vranov nad Topľou]] v [[Čemerné|Čemernom]], [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]], [[Liptovský Peter|Liptovskom Petri]] a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiadúcimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany Šípové kríže z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora [[Dachau]]. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska.
[[Súbor:Persecution of Gypsies in occupied Yugoslavia.jpg|náhľad|Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny]]
* Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako u Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]] , [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e - okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]] , [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia bola [[Kvetnica(Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15.septembra [[1944 ]]tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref><ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> [http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html][http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html ]
[[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zmagurských Matiašoviec. ]]
* Po [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky " O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., " O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Čiech. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Čechách a na Morave veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
Riadok 237:
* V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch ( napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch ( kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
 
== Štatistické údaje ==
Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku [[1782]] vyše 500 - najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]), [[Nitrianska stolica|Nitrianskej stolici ]](v roku [[1785]] 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), [[Tekovská stolica|Tekovskej stolici]] (v roku [[1774]] 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]] (v roku [[1785]] 327, najviac v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]]u a [[Dobšiná|Dobšinej]]), [[Šarišská stolica|Šarišskej stolici]] (v roku [[1785]] 1775 277 rodín), [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolici]] (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), [[Spišská stolica|Spišskej stolici]] (v roku [[1775]] 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. [[Zvolenská stolica ]](v roku 1769 53 rodín), [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]] (v roku [[1782 ]]15 rodín)<ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref>
* V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.<ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183 - 198</ref>
 
Riadok 296:
Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na [[Slovensko|Slovensku]]. Zriadilo ho [[Ministerstvo kultúry SR]] v máji [[1992]] v [[Košice|Košiciach]].[http://www.romathan.sk/sk/] Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine[http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=dcrk_em_snm], v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk[http://www.gipsy.sk/]
Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach[http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak], Katedra rómskej kultúry na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre ]] i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu - Občianske združenie Jekhetane - Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA - RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR - Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov[http://www.minv.sk/?noviny]. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček).[http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/evidencia-periodickej-tlace-265.html] Od roku [[1992]] sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo [[Zvolen]]e, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku[http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos], SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
 
== Rómske občianske združenia ==
Riadok 309:
Trieda SNP 27 , 974 01 Banská Bystrica
* '''Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota'''
Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno - právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania.
Malohontská 1931 , 979 01 [[Rimavská Sobota]]
* '''Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR'''
Riadok 317:
V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity.
Francisciho 628/1 , 979 01 Rimavská Sobota
* '''Kultúrna výchovná organizácia RÓMA - východ'''
Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby.
Rázusova 103 , 093 01 [[Vranov nad Topľou]]
Riadok 323:
Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy.
Jiráskova 8 , 851 01 Bratislava
* '''CHARTIKANO - občianske združenie'''
Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci.
Dunajská Lužná 3/247, 900 42 [[Dunajská Lužná]][http://www.azet.sk/katalog/romske-zdruzenia/]
Riadok 350:
 
== Rómovia a kresťanstvo ==
Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím [[Rímskokatolícka cirkev]], i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. [[Rímskokatolícka cirkev]], podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú [[Svedkovia Jehovovi]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Apoštolská cirkev|Apoštolská ]] a [[Letničná cirkev]] - charizmatické hnutia na [[Spiš]]i. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac dari Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí [[Poprad]]u s názvom Romani Archa, Slovo života v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]] a Radostné srdce v okolí [[Prievidza|Prievidze]].[http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo] Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.[http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html]
 
== Rómske mená ==