Giovanni Battista Pergolesi: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 13:
Najprv študoval u kapelníka miestneho orchestra v Jesi Francesca Santi. Okolo roku [[1720]] začal študovať na Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo v Neapole kompozíciu a hru na husle u Gaetano Greca, Leonarda Vinciho a Francesca Duranteho a spieval v chlapčenskom zbore. Ešte ako študent skomponoval cirkevnú operu „Li prodigi della divina“ (1731), ktorá bola uvedená v kláštore S. Agnello Maggiore. Jeho prvá opera ''Salustia'', ktorú napísal na objednávku, bola s neveľkým úspechom uvedená v Neapole roku [[1732]].
V tom istom roku Pergolesiho vymenovali za kapelníka princa Ferdinanda Colonna Stigliano a jeho ďalšia opera, hudobná komédiekomédia „Lo firate 'nnamorato“ mala značný úspech.
 
Na konci roku postihlo Neapol silné zemetrasenie a Pergolesi komponoval niekoľko skladieb k sviatku sv. EmidiaEmídia – ochrancu pred zemetrasením – medzi ktoré dokázateľne patrí Omša pre dva zbory a žalmy Dixit Dominus, Laudate a Confitebor.
 
V roku [[1733]] dostal objednávku na napísanie opery k narodeninám cisárovnej Alžbety. Opera Il prigionier superbo, obsahuje intermezzo vo forme samostatnej komickej opery „La serva padrona“ (Slúžka paňou), ktorá sa stala jeho najznámejšou prácou a v skutočnosti ním vytvoril štýl „[[opera buffa]]“. Keď bola uvedená v Paríži vyvolala tzv. „querelle des bouffons“ (vojnu komediantov) medzi zástancami klasickej vážnej francúzskej opery ako boli [[Jean-Baptiste Lully]] a [[Jean-Philippe Rameau]] a prívržencami novej talianskej komickej opery. Pergolesi bol v priebehu tohto sporu označený za typického predstaviteľa talianskeho štýlu a Paríž sa sporom bavil viac než dva roky.
Riadok 23:
Pergolesi celý život zápasil s podlomeným zdravím. Ochorel na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] a jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. Jeho posledným veľkým úspechom bola hudobná komédia Il Flaminio (Neapol, 1735). V roku 1736 sa uchýlil do františkánskeho kláštora v Puzzuoli, kde prakticky na smrteľnej posteli skomponoval kantátu Orfeo, Salve regina pre soprán a svoje vrcholné dielo Stabat mater.
 
Dielo Stabat mater pre mužský soprán, mužský alt a orchester napísal Pergolesi na objednávku neapolského chrámu sv. Luigi di Palazzo, aby nahradilo rovnaké dielo [[Alessandro Scarlatti|Alessandra Scarlattiho]] uvádzané na [[Veľký piatok]]. Dielo bolo veľmi populárne, upravovali ho mnohí skladatelia, okrem inéhoiných aj [[Johann Sebastian Bach|J. S. BachomBach]], ktorý ho použil pre svoj žalm „Tilge, Höchster, meine Sünden“, [[BWV]] 1083.
 
Pergolessi zomrel v Puzzuoli 16. marca 1736 vo veku 26 rokov.
Riadok 40:
# ''Salustia'' – opera na text A. Zenosa, 1731 – 1732
# ''Omša (Kyrie a Gloria) D-dur'' – pre kostol Sv. Maria della Stella v Neapole, 1732 (?)
# ''Il prigionier superbo'' – opera na text Federica Gennarantonio s intermezzemintermezzom La Serva padrona (Slúžka paňou), 1733,
# ''Omša (Kyrie et Gloria)'' – uvedená [[16. máj]]a [[1734]] v kostole sv. Lorenzo in Lucinaa de Rome, 1734
# ''Adriano in Siria'' – opera na text Metastasia; uvedená [[25. október|25. októbra]] 1734 v Neapole v Teatro S. Bartolomeo de Naples s intermezzom „Livietta &. Tracollo, 1734,