Kalenderberská kultúra: Rozdiel medzi revíziami

== Charakteristika ==

Typické čisto pre túto kultúru v rámci severovýchodoalpského okruhu sú znaky ako mesiačikovité idoly ([[Kalenderberg]], [[Bernolákovo]]), keramika s plastickou (tzv. kalenderberskou) výzdobou, keramika s plastickými antropomorfnými a zoomorfnými aplikáciami a najmä keramika s maľovanou a rytou figurálnou výzdobou ([[Šopron]]). Ďalej je pre ňu príznačné nízke percentuálne zastúpenie kovových predmetov v hrobovej výbave, vrátane mohylových hrobov určených elite, ako aj zvláštne postavenie niektorých pochovaných žien v spoločenskej hierarchii. Zo všeobecných halštatských znakov treba spomenúť prevládanie žiarového pochovávania, pochovávanie aj pod mohylami zrejme určenými pre elitu -– náčelníkov/kniežatá ([[Nové Košariská]], [[Gemeinlebarn]], [[Krensdorf]], [[Bernhardsthal]]), vznik veľkých hradísk ako sídiel náčelníkov/kniežat (Kalenderberg, [[Molpír]], [[Malleiten]]). Pre kultúru je charakteristický intenzívny diaľkový obchod (južné importy, keramické napodobeniny etruských a gréckych bronzových výrobkov).

== Kalenderberská kultúra na Slovensku ==

Na juhozápadnom Slovensku sa vyskytovala ca od 730 pred Kr. do 580 pred Kr. Počas tejto kultúry došlo k hospodárskemu rozmachu a znova sa zvýšila hustota obyvateľstva. Spoločenské rozvrstvenie, ktoré pozorujeme od mladej bronzovej doby, pokračovalo – vyčleňovali sa náčelníci (kniežatá), ktorí akumulovali bohatstvo a moc. To sa prejavilo na sídlach a pohrebiskách. Obyčajný ľud býval v nížinných remeselnícko-poľnohospodárskych sídliskách v pravouhlých zemniciach a polozemniciach ( [[Bratislava - mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto (Bratislava)]], [[Bratislava - mestská časť Vajnory|Bratislava-Vajnory]], [[Ivanka pri Dunaji|Ivánka pri Dunaji]], [[Chorvátsky Grob]]) a pochování boli plochých žiarových pohrebiskách ([[Janíky]]), hoci sa miestami našli aj malé mohylky ([[Chorvátsky Grob]], [[Bernolákovo]]). Kniežatá, kováči a obchodníci bývali vo výšinných osadách ([[Molpír|Smolenice-Molpír]], [[Bratislavský hrad|Bratislava – hradný vrch]], [[Bratislava - mestská časť Devín|Bratislava-Devín]]) a pochovávaní boli pod mohylami ([[Dunajská Lužná]] -– Nové Košariská, Janíky, [[Réca]]). Hradisko Molpír bolo z týchto kniežacích sídiel zďaleka najdôležitejšie (12 ha, tri nádvoria), evidentne ovládalo široké okolie. Bratislava a jej zázemie tvorila vtedy samostatnú hospodársko-spoločenskú jednotku – tzv. sídliskovú komoru halštatskej doby. Do mohýl pochovávali zosnulého spolu s príbuznými či podriadenými (nie je známe či na tento účel zomierali dobrovoľne, alebo ich násilne zabili). Do hrobov vkladali „účelovú“ keramiku (keramika zobrazujúca pohrebné hry, tkanie a pod., nádoby s „prilepenými“ plastickými ľudskými končatinami, býčímí hlavami, keramickými reťazmi a podobne, nádoby v tvare vodných vtákov), do ženských aj mesiačikovité idoly. Okrem toho sú pre túto kultúru príznačné malé mužské – jazdecké aj [[ityphalické]] -– bronzové figúrky ([[Podhradie (Bratislava)|Podhradie]], [[Nitra]], [[Veľké Lovce]], [[Želiezovce]], [[Liptovský Ján]]), možno používané ako amulety.