|
'''Alžbetínska univerzita''' alebo '''Kráľovská univerzita svätej Alžbety''' (z maďarčiny) bola [[univerzita]] v [[Bratislava|Bratislave]], predchodkyňa [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Oficiálne bola založená v roku [[1912]], avšak vyučovať sa na nej začalo až v roku [[1914]]. Po [[Prvá česko-slovenská republika#Vznik Československa.C4.8Cesko-Slovenska|vzniku Československa]] v roku [[1918]] a odchode maďarských profesorov bola pretransformovaná na Československú štátnu univerzitu v Bratislave zákonom zo dňa [[27. jún|27. júna]] [[1919]] [[Národné zhromaždenie ČSR|Národného zhromaždenia ČSR]]. Následne bola univerzita vládnym nariadením číslo 595 z [[11. november|11. novembra]] [[1919]] premenovaná na Univerzitu Komenského.<blockquote>Nová univerzita „zdedila" všetko, čo tu ostalo po Alžbetínskej univerzite, všetko, čo odchádzajúci profesori a študenti neodviezli so sebou do Maďarska. Nasťahovala sa do budov na Kapitulskej ulici, do Schiffbeckovho (Aspremontovho) paláca a prevzala aj univerzitnú knižnicu, nachádzajúcu sa v objekte bývalého kláštora klarisiek, neskôr Rímskokatolíckeho gymnázia na Klariskej ulici.</blockquote><blockquote>Štefan Holčík: Nová univerzita dedila po alžbetínskej, Bratislavské noviny, 30. okt. 2010. <ref>Štefan Holčík: Nová univerzita dedila po alžbetínskej, Bratislavské noviny, 30. okt. 2010, [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/nova-univerzita-dedila-po-alzbetinskej.html?page_id=196363 Online]</ref></blockquote>Niektoré zdroje tvrdia, že bola pomenovaná podľa vtedy už mŕtvej cisárovnej Alžbete. V skutočnosti ju pomenovali podľa svätej [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbety Uhorskej]] (alebo aj Durýnskej), o ktorej si pôvodne viacero uhorských historikov myslelo, že sa narodila na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]]. Jej najpravdepodobnejším rodiskom je však zrejme dnešný [[Sárospatak]].
Nová univerzita „zdedila" všetko, čo tu ostalo po Alžbetínskej univerzite, všetko, čo odchádzajúci profesori a študenti neodviezli so sebou do Maďarska. Nasťahovala sa do budov na Kapitulskej ulici, do Schiffbeckovho (Aspremontovho) paláca a prevzala aj univerzitnú knižnicu, nachádzajúcu sa v objekte bývalého kláštora klarisiek, neskôr Rímskokatolíckeho gymnázia na Klariskej ulici.<ref>Štefan Holčík: Nová univerzita dedila po alžbetínskej, Bratislavské noviny, 30. okt. 2010, [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/nova-univerzita-dedila-po-alzbetinskej.html?page_id=196363 Online]</ref>
Niektoré zdroje tvrdia, že bola pomenovaná podľa vtedy už mŕtvej cisárovnej Alžbete. V skutočnosti ju pomenovali podľa svätej [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbety Uhorskej]] (alebo aj Durýnskej), o ktorej si pôvodne viacero uhorských historikov myslelo, že sa narodila na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]]. Jej najpravdepodobnejším rodiskom je však zrejme dnešný [[Sárospatak]].
[[Ferenc Gyurikovics]] už v roku 1896 venoval prešporskej Alžbetínskej univerzite veľký majetok. Keď v roku 1901 zomrel, na jeho počesť pomenovali novú ulicu (dnešná [[Leškova ulica]]).
== Zdroje ==
* Štefan Holčík: Nová univerzita dedila po alžbetínskej, Bratislavské noviny, 30. okt. 2010, [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/nova-univerzita-dedila-po-alzbetinskej.html?page_id=196363 Online]
* Štefan Holčík: Na Leškovej bol kedysi park, Bratislavské noviny, 18. okt. 2001, [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/na-leskovej-bol-kedysi-park.html?page_id=7534 Online]
{{Dejepisný výhonok}}
|
