Laptop: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>. NEC Ultralite vážil aj s baterkami 5 libier, teda 2,268kg a stál okolo 30003 000 dolárov. Pojem notebook spopularizovala v rovnakom období firma Toshiba ako marketingové označenie pre svoje hmotnostne ľahšie výrobky, aby sa tak odlíšili od starších, ťažších nazývaných laptop. Názov pochádza z toho, že počítač je taký malý, že sa rozmermi podobá na knihuzápisník (zápisník anglicky: notebook). Výraz sa veľmi rýchlo ujal a spočiatku došlo k pokusom odlíšiť notebook od pojmu laptopu na základe technických kritérií, napr.:

Notebooky dnes používame na rovnaké úlohy ako stolné počítače. V súčasnosti nie sú cenové rozdiely medzi stolným počítačom a notebookom podstatné a aj preto v roku 2010 sa predalo asi o tretinu viac notebookov ako stolných počítačov<ref>[http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 Prieskum: Predaj počítačov na Slovensku v roku 2010], [http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 Infoware] 20.10.2011</ref>. Notebooky z funkčného hľadiska majú integrované komponenty s rovnakými funkciami ako stolné počítače, komponenty však nie sú zámeniteľné. Notebook používa vlastné typy vnútorných portov, vonkajšie porty sú rovnaké ako pri „[[Osobný počítač|veľkomstolovom osobnom počítači PC]]“ len ich býva menej. Komponenty v notebookoch sú miniaturizované a optimalizované z hľadiska spotreby energie. Notebooky používajú na zobrazovanie zabudovaný [[Monitor LCD|LCD]] alebo LED displej, ako optickú mechaniku používajú [[slim DVD]] mechaniku, štandardom pre pamäť je [[SO-DIMM]] modul, procesor je obvykle vo verzii [[mobile CPU|mobile]] s optimalizovanou spotrebou a variabilnou pracovnou frekvenciou, klávesnica je obvykle vo verzii [[slim klávesnica|slim]], ako [[ovládač kurzora]] sa používa [[touchpad]] (v starších modeloch [[trackball]] resp. [[trackpoint]]) s možnosťou pripojenia [[myš (hardvér)|myši]] a externej (veľkej) [[počítačová klávesnica|klávesnice]] cez [[USB]] port.

Najdôležitejším rozdielom medzi stolným počítačom a notebookom je práca na zabudovaný zdroj elektrickej energie. Zdrojom [[elektrická energia|energie]] pre notebook je [[sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]] (nie je podmienka) s možnosťou napájania [[napájací adaptér|napájacím adaptérom]] zo siete 230V (malý interný alebo externý [[spínaný zdroj]]). Pomocou neho je umožnené [[nabíjanie]] akumulátora. Výdrž akumulátora sa pohybuje od 1 hodiny po 12 hodín. Niekedy je možné vymeniť iný modul (napr [[Optická mechanika|DVD mechaniku]]) za ďalší akumulátor. Používa sa obvykle akumulátor typu [[Li-On akumulátor|Li-On]], v starších typoch [[NiMH akumulátor|NiMH]], alebo [[NiCd akumulátor|NiCd]]. Budúcnosťou je [[Super Charge Ion Battery|SCiB]] akumulátor. Napätie adaptéra býva 12 až 19 voltov a preto je možné napájať notebook aj z 12 V zásuvky [[automobil]]u. Životnosť akumulátora je asi 3 až 5 rokov (tisíce nabíjacích cyklov), cena akumulátora je 10 – 30% ceny notebooku.

* V súčasnosti [[Procesor|procesory]] pre notebooky sú hlavne od firiem Intel alebo AMD. Rada [[Intel_Core#Intel_Core_i|Intel Core i]] (i3,i5,i7) boli uvedená na trh s mikroarchitektúrou Sandy Bridge vo februári 2011 (ako 2 generácia), Ivy Bridge - jún 2012 (3 generácia), Haswell - jún 2013 (4 generácia). Najnovšia rada AMD je A (A10,A8,A6) a Phenom II. Na trhu sú však ešte stále aj notebooky so staršími procesormi Intel ([[Pentium M]] (s technológiou [[Centrino]]), [[Celeron]], [[Intel Core|Intel Core Duo]] a [[Centrino Duo]]) a od [[AMD]] ([[Athlon]], [[Turion 64]], a [[Sempron]] v [[mobile (počítač)|mobilemobilných]] verziách). Notebooky Apple boli do roku 2006 osadzované procesormi PowerPC, potom však Apple prešlo na Intel. Vo všeobecnosti sú procesory pre notebooky podobne výkonné, ako procesory v stolných PC, majú však premennú pracovnú frekvenciu a spotrebuaj (podľapremennú požadovaného výkonu)spotrebu. Výkon procesorov notebookov možno nájsť porovnaný na CPUMark<ref>[http://www.cpubenchmark.net/laptop.html CPUMark: Laptops] Porovnanie výkonu procesor, po anglicky</ref>.

* Zvuková karta je integrovaná, vrátane zabudovaných stereo reproduktorov a integrovaným mikrofónom. Niektoré notebooky majú zabudovaný hudobný systém s rozloženímmožnosťou reproduktorovpripojenia 5.1 reproduktorov. Notebook má výstup pre slúchadlá a vstup pre externý mikrofón.

}}</ref>. Stroje fungovali na štandardné [[AA batérie]]. Vnútorné programy počítača Tandy, vrátane interpreterainterpretéra [[BASIC]]u, ako aj textového editora a terminálového programu dodala firma [[Microsoft]], pričom sa niektorí domnievajú, že boli čiastočne napísané samotným [[Bill Gates|Billom Gatesom]]. Počítač mal nad klávesnicou vyklápaciu LCD obrazovku s rozlíšením 8×40 znakov. So zabudovaným modemom to bol vysoko prenosný komunikačný terminál. Vďaka svojej prenosnosti, dobrej výdrži na batérie (a jednoduchej výmene), spoľahlivosti (nemal žiadne pohyblivé súčiastky), ako aj nízkej cene (od US$300), tento model bol veľmi žiadaný, najmä medzi žurnalistami. Vážil menej než 1,5 kg; jeho rozmery boli 30 x 21,5 x {{cm|4.5|m}}. Obsahoval 8 kB RAM (rozšíriteľné na 24 kB) a 3 MHz procesor. Celkovo sa predalo 6 miliónov kusov.

Prvý laptop, ktorý mal sklápaciu obrazovku, bol [[GRiD Compass]] 1101, vyvinutý Billom Moggridgom v roku [[1979]] a uvedený na trh v apríly [[1982]]. Uzavretý v magnéziovom puzdre predstavil dnes známy dizajn, v ktorom sa plochý displej sklápal a tým zatváral nad klávesnicu. Počítač mohol fungovať na batérie, bol vybavený LCD displejom s rozlíšením 320×200 [[pixel]]ov a 384-kilobajtovou pamäťou. Nebol IBM-kompatibilný a jeho vysoká cena (US$10000 8 150) znamenala, že bol obmedzený na špecializované aplikácie (napr. pre NASA).

V rokoch 1983 a 1984 boli na trh uvedené dva podobné sklápacie počítače: Sharp PC-5000 a Gavilan SC. Boli už však čiastočne IBM kompatabilnékompatibilné a s procesorom Intel. [[Gavilan]] bol prvý počítač, ktorý mal obchodné označenie „laptop“. Bol vybavený priekopníckym ukazovacím zariadením typu [[touchpad]], ktorý bol nainštalovaný na paneli nad klávesnicou. Oba mali LCD displeje a dali sa k nim pripojiť tlačiarne.

Na konci 80. rokov sa laptopy stali populárnymi aj medzi obchodníkmi. [[NEC Ultralite]], ktorý vážil o niečo viac ako {{kg|2}}, na výstave Comdex v októbri [[1988]] tak upútal pozornosť médií, že po tom čo bol zobrazený na úvodnej stránke [[PC Magazine]] začali novinári používať na označenie ľahších laptopov (ako 3 kg) s rozmerom menším ako formát A4 slovo notebook (sl.: poznámkový blok). Namiesto disketovej mechaniky a pevného disku obsahoval 2-megabajtový [[RAM drive]], čo znížilo jeho využiteľnosť, ale aj veľkosť.

Prvý počítač od [[Apple Computer]] navrhnutý na použitie v teréne bol [[Macintosh Portable]] z roku [[1989]] (hoci LCD obrazovka bola voliteľnou výbavou prenositeľného [[Apple IIc]] už v roku 1984). Ďalší „batožinový“ počítač Mac Portable chválili za jasný displej s [[aktívna matica|aktívnou maticou]] a dlhú výdrž na batérie, ale slabo sa predával kvôli veľkosti. Pretože chýbal skutočný Apple laptop, bolo pre používateľov [[Apple Macintosh|Macintoshov]] dostupných niekoľko kompatibilných počítačov ako [[Outbound Laptop]]; ale kvôli autorským právam musel používateľ použiť súpravu Mac [[ROM]]iek, čo znamenalo nutnosť zakúpiť aj nový alebo použitý Macintosh.

Séria notebookov Apple [[PowerBook]] uvedená až v roku [[1991]] zvestovalapriniesla so sebou množstvo zmien, ktoré sú teraz na notebookoch štandardmi, vrátane ergonomických vylepšení ako je umiestnenie klávesnice do zadnej časti počítača, čím vzniká miesto na položenie zápästí, ako aj zabudovanie ukazovacieho zariadenia ([[trackball]]u). Nasledujúci rok (1992) [[IBM]] začala vyrábať sériu [[Thinkpad]], ktorou ponúkla podobnú miniaturizáciu. Neskôr [[PowerBook]]y uviedli prvé displeje s 256 farbami, prvé skutočné [[touchpad]]y (1994 [[PowerBook]] 500) a prvé zabudované [[Ethernet]]ové [[LAN]] adaptéry.