Medzinárodná vesmírna stanica: Rozdiel medzi revíziami

Vesmírna stanica je na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e vo výške okolo 410 [[kilometer|km]]. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva ''[[nízka obežná dráha]]''. Obehne Zem raz za 92 minút, čo je 15,54x za jeden deň. Na orbite ju udržujú manévre pomocou motorov modulu Zvezda alebo práve prítomných kozmických lodí. V súčasnosti predstavuje najväčšie umelé teleso na obežnej dráhe viditeľné voľným okom.

 

 

V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský [[Mir 2]], americkú stanicu [[Freedom]]. Okrem [[Rusko|ruských]] a [[Spojené štáty americké|amerických]] modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul [[Columbus (ISS)|Columbus]] a japonský experimentálny modul [[Kibó|Kibō]]. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000. Od r. 2010 drží rekord v dĺžke súvislého obývania telesa vo vesmíre človekom, ktorý do tej doby držala kozmická stanica [[Mir]] (3634 dní). Spolupráca na stanici je dohodnutá do roku [[2024]]. [[28. marec|28. marca]] [[2015]] NASA a Roscosmos oznámili dohodu o spolupráci na nasledovníkovi ISS.

* Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)

** [[Zaria]] (Заря, funkcionalno-gruzovoj blok, FGB, функционально-грузовой блок, ФГБ) – prvý vypustený modul stanice [[ISS]]. Jeho meno, úsvit, odrážalo začiatok novej éry medzinárodnej spolupráce vo vesmíre. Spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Počas počiatočnej fázy stavby stanice poskytoval elektrickú energiu, priestor, pohon a navigáciu. V súčasnosti sa používa hlavne ako sklad. Modul bol konštruovaný v Rusku od decembra 1994 do januára 1998. Jeho riadiaci systém vyvinula spoločnosť Khartron (Kjev, Ukrajina). Plánovaná životnosť je najmenej 15 rokov. Zaria váži 19 300kg, je 12,55 m dlhá a 4,1 m široká (bez solárnych panelov). Hoci bola postavená ruskou spoločnosťou, patrí USA. Na obežnú dráhu ju vyniesla ruská trojstupňová nosná raketa [[Proton (nosná raketa)|Proton]].

** [[Zvezda]] (Звезда, servisnyj moduľ, сервисный модуль, СМ) – základ ruskej časti stanice, má tvar valca, je vybavený solárnymi panelmi. Obsahuje všetky kritické systémy stanice a vďaka nemu je stanica obývateľná. DMS-R počítač modulu Zvezda spravuje dráhu, navigáciu a celú stanicu. Druhý počítač s rovnakou funkciou bude umiestnený v module NAUKA, FGB-2. Trup Zvezdy dokončili už dávno pred vypustením, vo februári 1985 a inštaláciu vnútorného vybavenia v októbri 1986. Vzhľadom na smer pohybu a orientáciu stanice je to koncový modul stanice. Jeho motory, prípadne ruské alebo európske kozmické lode pripojené k tomuto modulu, sa používajú na úpravu dráhy stanice. Vynesená bola raketou Proton 12. júla 2000.

** laboratórny modul [[Destiny (ISS)|Destiny]] – vynesený bol raketoplánom Atlantis pri misii [[STS-98]]. Je to laboratórny modul, v ktorom môže byť umiestnených celkovo 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom.

 

=== Komunikácia a počítače ===

 

Ruský segment komunikuje pomocou antény ''Lira'' priamo so Zemou. Ďalší ruský komunikačný systém je ''Voskhod-M'', ktorý zabezpečuje vnútornú komunikáciu medzi modulmi Zvezda, Zarya, Pirs, Piosk a americkou časťou a tiež poskytuje VHF spojenie s riadiacimi strediskami pomocou antén na module Zvezda.