Ján Kostra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky fix
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
|Meno = Ján Kostra
|Portrét = portrait_kostra-jan.jpg
| Popis osoby = slovenský básnik, maliar, esejista a prekladateľ
| Popis portrétu = Kostra v 1937
|Dátum narodenia = [[4. december]] [[1910]]
|Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]], [[Slovensko]]
Řádek 13 ⟶ 14:
== Životopis ==
[[Súbor:Bratislava tabula Kostru.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Bratislave]]
Pochádzal z rodiny maloroľníka a vzdelanie získaval v [[Žilina|Žiline]], v rokoch [[1928]] – [[1934]] študoval na umeleckej priemyslovke a na filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]], a pomedzi to ešte v rokoch [[1930]] – [[1933]] študoval architektúru na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokom učení technickom]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1934]] však štúdium prerušil a už nedokončil. Počas štúdií v [[Česko|Česku]] sa stal členom [[Slovensko|slovenského]] spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]], ako i literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v [[Praha|Prahe]] R-10. Počas štúdií pracoval v Dělnické divadelní obci české a bol tiež členom ich dramatického súboru, s ktorým sa zúčastnil v roku [[1933]] na Divadelnom festivale v [[Moskva|Moskve]]. Po ukončení vojenskej služby sa usadil v [[Bratislava|Bratislave]], kde pracoval v rokoch [[1936]] – [[1937]] ako úradník v banke a v rokoch [[1937]] – [[1938]] ako redaktor v [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]]. V rokoch [[1938]] – [[1942]] bol redaktorom Slovenského rozhlasu v [[Prešov]]e a [[Bratislava|Bratislave]]; v tejto činnosti pokračoval aj po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]]. V rokoch [[1949]] – [[1956]] sa stal tajomníkom slovenskej sekcie [[Zväz československých spisovatľovspisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]] a v rokoch [[1952]] – [[1953]] šéfredaktorom týždenníka [[Kultúrny život]], neskôr pracoval v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]. Od roku [[1956]] sa venoval výlučne literárnej práci.
 
== Tvorba ==
Svojou tvorbou sa radí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky s mimoriadnym zmyslom pre čistotu tvaru a estetickosť slova. Prvé verše začal publikovať už ako stredoškolák. Svoje diela uverejňoval spočiatku najmä časopisecky ([[DAV]], [[Svojeť]], [[Mladé Slovensko]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]], [[Slovenské smery]], [[Tvorba (časopis)|Tvorba]], [[Kultúrny život]], [[Národná obroda]], [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], [[Nové slovo]] a iné). Jeho básne boli prevratne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické. V jeho veršoch sa stretávame so všeobecným obdivom k ženám, ktoré sa vďaka jeho hlbokej úcte a láske k matke stávajú preň takmer božstvom. a predstaviteľom impresionisticko-senzuálnej poézie. Jeho tvorbu ovplyvňovali ako [[Slovensko|slovenskí]] ([[Laco Novomeský]], [[Ján Smrek]]), tak i [[Česko|českí]] básnici ([[Vítězslav Nezval]], no najmä [[Jiří Wolker]]).
 
Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Svoje diela však považoval za intímnu vec. Jeho básnická zbierka ''Ave Eva'' z roku [[1943]] vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Písal tiež eseje o modernej slovenskej maľbe, napr. o [[Ľudovít Fulla|Ľudovítovi Fullovi]].
Řádek 24 ⟶ 25:
* [[1953]] – laureát Štátnej ceny II. stupňa
* [[1954]] – štátna cena K. Gottwalda za literatúru
* [[1960]] – [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]]
* [[1969]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]]
 
== Dielo ==
Řádek 70 ⟶ 71:
* [[1961]] – [[Johann Wolfgang Goethe]]: ''Čarodejníkov učeň'', výber z Goetheho balád
* [[1963]] – [[Karel Hynek Mácha]]: ''Máj ''
* [[1965]] – [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: ''Selanky'', prebásnenie
* [[1973]] – [[Vilém Závada]]: ''Jeden život'', výber z básnického diela V. Závadu